Články

Symbolické otvorenie chovateľskej a športovej sezóny 2021

IMG 8566 1.mája Národný žrebčín „Topoľčianky“ š.p. už tradične otvoril chovateľskú a športovú sezónu 2021. Vzhľadom na pandemické opatrenia, rovnako ako minulý rok, slávnostný galaprogram zvyčajne s kulisou 15 000 divákov sa zmenil na symbolický program bez prítomnosti návštevníkov. Všetci milovníci koní však mali možnosť toto otvorenie sledovať on-line na stránke Národného žrebčína.

V tejto sezóne je v kalendári zahrnutých množstvo zaujímavých športových a chovateľských podujatí. Veríme, že obmedzenia v súvislosti s pandémiou Covid-19 nám dovolia všetky zorganizovať a budú môcť byť sprístupnené aj verejnosti.

 

Kalendár podujatí na rok 2021

08.-09.05.

    

Rodinné výlety do Národného žrebčína

22.-23.05.

 

Cena Národného žrebčína – parkúrové preteky

12.-13.06.

 

Cena Národného žrebčína – drezúrne preteky

26.-27.06.

 

Majstrovstvá SR ml. koní; M ZSO v drezúre

16.-18.07.

 

Majstrovstvá SR v drezúre pony a seniorov

24.-25.07.

 

CAN** H1,H2; Zlatá podkova, záprahové preteky

01.08.

 

Dostihy

01.-04.09.

 

Oslavy 100-tého výročia založenia Národného žrebčína

02.-03.10.

 

Vytrvalostné preteky

16.10.

 

Hubertus

06.12.

 

Mikuláš v Národnom žrebčíne

História záprahového športu v Národnom žrebčíne “Topoľčianky“

Ján Mihók s prísediacim Jánom UhreckýmZáprahový šport, ako neodmysliteľná súčasť testácie lipicanských koní, má v Národnom žrebčíne dlhú tradíciu, spojenú priamo z chovom tohto najtypickejšieho záprahového plemena monarchie. Aj keď oficiálna testácia lipicanských žrebcov prebiehala v španielskej dvornej jazdiarni vo Viedni, pohybové, charakterové a výkonnostné vlastnosti žrebcov a kobýl sa testovali aj v Topoľčiankach už od roku 1922. Avšak, v tomto období neexistovala  žiadna norma, ktorá by upravovala systém testácie. Zmena nastala v 50tych rokoch minulého storočia, kedy sa presne špecifikovali skúšky výkonnosti pre mnohostranne úžitkové kone. Tie boli neskôr doplnené športovou testáciou vybraných jedincov. Systém testovania koní v tejto forme zotrval prakticky až dodnes.

V roku 1947 sa začali písať dejiny záprahového športu v Topoľčiankach, keď Ján Mihók začal spriahať viaczáprahy. V 60-tich rokoch obletela celý svet snímka legendárneho 12-záprahu topoľčianskych lipicanských kobýl s Jánom Mihókom na kozlíku. Stal sa učiteľom všetkých československých záprahových jazdcov. Na povolanie bol nesmierne hrdý a na kone, s ktorými pracoval nedal nikdy dopustiť. Viac ako 30 rokov bol v hierarchii kočišov na prvom mieste, bol osobný kočiš desiatich riaditeľov žrebčína. Aj pre to mu patrí čestné miesto v hipologickej expozícii, kde fotogalériu dopĺňa aj jeho osobný bič.   Ján Mihók spolu s Jánom Uhreckým sa neskôr začali venovať dvoj a štvorzáprahom a prezentovali žrebčín na mnohých neoficiálnych ukážkových pretekoch. Až v 70tych rokoch minulého storočia sa začali organizovať oficiálne súťaže s medzinárodnými pravidlami. Jazdci z Topoľčianok na nich nikdy nechýbali.

V šľapajach Jána Mihóka a Jána Uhreckého pokračoval legendárny František Hrúzik. Počas svojej športovej kariéry sa okrem záprahov venoval aj dostihom, parkúru, drezúre a tiež military. V roku 1960 sa zúčastnil doposiaľ ako jediný Slovák na olympiáde (v Ríme) práve v jazdeckej disciplíne military. V roku 1961 mu bol za jeho športové výkony udelený titul „Majster športu“. Od roku 1970 sa venoval lipicanským štvorzáprahom. Ako reprezentant Československa absolvoval doma aj v zahraničí 12 súťaží štvorzáprahov, z toho 5 krát zvíťazil  a 7 krát sa umiestnenil. Jeho prvým veľkým úspechom bolo víťazstvo so štvorzáprahom lipicanských kobýl  v roku 1980 v Lipici pri príležitosti 400. výročia založenia žrebčína a vzniku plemena lipican.

Nasledovníkom Františka Hrúzika sa stal František Kunský, ktorý sa začal venovať súťažnému jazdeniu s dvojzáprahmi a v roku 1990 sa stal majstrom bývalého Československa. Dosiahol mnoho významných úspechov na národnej a medzinárodnej úrovni. Trikrát sa stal majstrom Slovenska (1994, 1995, 1997). Zúčastnil sa štyroch majstrovstiev sveta, v roku 1993 v americkom Losam, 1995 v poľskej Poznani, 2001 v nemeckom Riesenbecku a 2003 vo francúzskom Paríži. Za štvornásobnú účasť na majstrovstvách sveta je držiteľom bronzového odznaku FEI. Bol prvým slovenským reprezentantom na majstrovstvách sveta a preto sa stal predjazdcom vo všetkých troch disciplínach na majstrovstvách sveta 2013 v Topoľčiankach. 

Od roku 1998 začal za Národný žrebčín Topoľčianky jazdiť jeden z najlepších a najskúsenejších záprahových jazdcov, Pavol Baláž. Šesťkrát sa stal majstrom Slovenska, pre NŽ získal osem titulov „Záprahové kone roka“ a štyrikrát reprezentoval Topoľčianky na svetových šampionátoch. Najväčším jeho úspechom bolo 4. miesto v parkúre na Majstrovstvách sveta 2003 vo Francúzsku. Za svoju 7-násobnú účasť na majstrovstvách sveta mu bol udelený zlatý odznak medzinárodnej jazdeckej federácie FEI.

Na základe dlhoročných skúseností ako reprezentant, národný rozhodca a staviteľ tratí sa medzi významné osobnosti záprahového športu na Slovensku radí aj Pavol Gašpar. S teplokrvnými koňmi jazdil od roku 1995 a od roku 2006 s lipicanmi. Bol stabilným jazdcom topoľčianskeho družstva. Medzi jeho najväčšie úspechy patria majstrovské tituly Slovenska v roku 1996, 2001 a 2013. V kategórii jednozáprahov sa zúčastnil na Majstrovstvách sveta v Ríme v roku 2006. S dvojzáprahom štartoval na Dunajsko – Alpskom pohári 2004 v Grevene. Celkovo sa zúčastnil štyroch Majstrovstiev sveta dvojzáprahov – 2005 Salzburg, 2007 Warka, 2009 Kecskemét  a  2013 v Topoľčiankach, kde oficiálne ukončil svoju športovú kariéru. Dodnes je aktívnym činovníkom Slovenskej jazdeckej federácie, pôsobí ako tréner, rozhodca a staviteľ tratí v záprahoch a v parkúre.

Národný žrebčín ako základňa kvalitných záprahových koní a jazdcov, organizuje medzinárodné preteky od roku 1993. Do roku 2002 sa tieto športové podujatia konali v priestoroch objektu Breziny. Následne bolo rozhodnuté, že atraktívne priestory topoľčianskej dostihovej dráhy budú využité aj pre záprahový šport. Úlohou hlavného staviteľa bol poverený Pavol Gašpar. Za pomerne krátke obdobie dokázal vybudovať dômyselnú a jedinečnú trať, ktorá spĺňa najprísnejšie kritéria medzinárodných záprahových súťaží, na ktorých sa zúčastňuje špička domácich a medzinárodných jazdcov.

Jedným z najúspešnejších a stále športovo aktívnym reprezentantom v záprahoch je Miroslav Matúška. Záprahovému športu sa venuje od roku 2004. Svojimi výkonmi naznačil svoj veľký talent a perspektívu už na svojich prvých majstrovstvách sveta v Salzburgu v roku 2005, kde obsadil 30. miesto. Celkovo sa zúčastnil  ôsmych Majstrovstiev sveta dvojzáprahov (2005, 2007, 2009, 2011, 2013, 2015, 2019), jedných Majstrovstiev sveta jednozáprahov (2006) a štvorzáprahov (2008). So štvorzáprahom sa zúčastnil aj Svetových jazdeckých hier v Normandii v roku 2014. Vo svetovom rebríčku Top Driver Award dosiahol v roku 2018 4.miesto. Je držiteľom niekoľkých titulov Majstra Slovenska. V roku 2017 bol za svoje výkony ocenený zlatým odznakom Slovenskej jazdeckej federácie. V roku 2006 spriahol štrnásťzáprah a v roku 2011 šestnásťzáprah  lipicanských plemenných žrebcov.

Skúsenosťami aj vekom najmladší je Jozef Mašír. Záprahy jazdí od roku 2012. Jeho debut na Majstrovstvách sveta bol práve v Topoľčiankach v roku 2013. Odvtedy sa kvalifikoval a zúčastnil ešte jedných Majstrovstiev sveta a to v maďarskom Kecskeméte v roku 2015. Je držiteľom bronzovej medaily z Majstrovstiev Slovenska v roku 2020.

Krátke obdobie sa športovému zapriahaniu venoval aj Ján Bíro. Špecializoval sa na jednozáprahy. V roku 2017 získal na Majstrovstvách Slovenska zlatú medailu.

Majstrovstvá sveta dvojzáprahov 2013 v Topoľčiankach

Majstrovstvá sveta sú považované za absolútny vrchol záprahových športových podujatí. Konajú sa každé dva roky, vždy v inej hosťujúcej krajine. Zúčastňuje sa ich približne 70 záprahov z 20 - 25 krajín, spolu 200 – 250 koní. Súťaží sa v troch čiastkových záprahových disciplínach – drezúra, maratón a parkúr.

Na základe dlhoročných skúseností, vynikajúcej infraštruktúry a podmienok pre organizovanie záprahových podujatí požiadal Národný žrebčín Topoľčianky 25. októbra 2011 Medzinárodnú jazdeckú federáciu FEI o možnosť organizovať Majstrovstvá sveta v kategórii dvojzáprahov v roku 2013. Projekt Majstrovstiev sveta v Topoľčiankach bol predložený  a prerokovaný na zasadnutí Medzinárodnej jazdeckej federácie FEI v novembri 2011 v Rio de Janeiro a do finále sa dostali dvaja kandidáti – slovinský Národný žrebčín Lipica a slovenský Národný žrebčín Topoľčianky. Dňa 8. 6. 2012 na zasadnutí v Lausanne, Svetová jazdecká federácia FEI rozhodla v prospech Národného žrebčína Topoľčianky, čím sa vôbec po prvýkrát v histórii konali Majstrovstvá sveta v jazdeckej disciplíne na území Slovenska. Termín podujatia šestnástych Majstrovstiev sveta bol určený na 28. augusta – 1. septembra 2013. “. Do Národného žrebčína prišlo bojovať  73 súťažiacich s 209 koňmi z 23 krajín sveta. O titul Majstra sveta v kategórii družstiev  zápolilo až 21 národov.

Slovenskí jazdci vzorne reprezentovali svoju krajinu. Minikrajina v počte dvojzáprahov  dokázala splniť prísne kvalifikačné podmienky, postaviť na štart maximálny počet 4 štartujúcich za krajinu a zostaviť trojčlenné družstvo. V rámci družstiev spomedzi 21 krajín skončili na 11. mieste. V kategórii jednotlivcov si najlepší výsledok odniesol Miroslav Matúška, ktorý skončil na celkovej 21. priečke. Pavol Gašpar obsadil 43. miesto, Pavol Baláž 57. miesto a debutant Jozef Mašír 69. miesto.

Úspechom Slovenska nebola len účasť jazdcov a družstva počas majstrovstiev sveta. Najväčším chovateľským úspechom topoľčianskych chovateľov sa stala prezentácia plemena koní lipican v tejto náročnej športovej disciplíne. Štvrtina koní, ktoré štartovali v Topoľčiankach, boli zástupcovia tohto najstaršieho kultúrneho európskeho  plemena koní. Potešiteľným faktom pre domácich organizátorov je, že z 53 štartujúcich lipicanov až 13 pochádzalo z chovu Národného žrebčína Topoľčianky, š.p. Nie je to zvyčajné, skôr výnimočné aby jeden žrebčín mal takéto vysoké zastúpenie svojich odchovancov na majstrovstvách sveta.  Mená koní narodených v Národnom žrebčíne figurovali na výsledkových listinách majstrov sveta v kategórii jednotlivcov, družstiev i umiestnených. Opäť sa potvrdil fakt, že topoľčianske lipicany sú konkurencieschopné nielen v rangu vlastného plemena. Vynikajúco obstáli aj v konkurencii tzv. moderných športových plemien koní ako KWPN, nemeckých, holandských, francúzskych plemien. Aj to patrí k obligátnym devízam topoľčianskeho chovu s tradíciou, s jasne formulovanými cieľmi a pravidlami.

Toto podujatie sa právom považuje za historický míľnik v dianí nielen Národného žrebčína, ale celého Slovenska. Preto bola v roku 2015 slávnostne otvorená nová časť hipologickej expozície, ktorá je venovaná Majstrovstvám sveta dvojzáprahov 2013 v Topoľčiankach. Podrobne dokumentuje celý priebeh pretekov rovnako ako aj náročnú prípravu trvajúcu niekoľko mesiacov. Pri tejto príležitosti  bola do života uvedená aj knižná publikácia, ktorá má obrovskú výpovednú hodnotu nie len pre organizátora, FEI činovníkov a pretekárov, ale i pre všetkých, ktorí boli súčasťou tohto podujatia, či už ako členovia jednotlivých národných ekíp, alebo návštevníci. Obsahuje bohatý obrazový materiál, štartovné i výsledkové listiny, štatistické údaje a stručné charakteristiky všetkých štartujúcich. Autormi sú riaditeľ Národného žrebčína Topoľčianky Ing. Michal Horný, PhD., bývalý úspešný reprezentant Československa v parkúrovom skákaní a niekdajší riaditeľ plemenárskeho podniku Albertovec a národného žrebčína Kladruby nad Labem Ing. Milan Vítek a popredný fotograf koní a jazdeckých podujatí Ing. Dalibor Gregor.

Legendárne viac-záprahy

Osobitnou pýchou Národného žrebčína sú reprezentačné viac-záprahy plemenných žrebcov. Žrebce dokážu len ťažko ovládať svoje emócie, podliehajú im rovnako ako aj prísnej hierarchii, v ktorej existujú. Za asistencie tímu ľudí nie je problém spriahnuť oveľa viac koní vrátane kobýl, valachov a aj žrebcov. Avšak viac-záprah plemenných žrebcov, ktorý dokáže ovládať jeden jediný človek, je v odborných chovateľských kruhoch vysoko cenený. Odzrkadľuje nielen vysokú chovateľskú profesionalitu, ale aj samotný výcvik koní. Deklaruje to ich charakter, geneticky zakódované vlastnosti vysokej chovateľskej hodnoty.

Spriahnutie legendárneho 12-záprahu lipicanských kobýl v roku 1960 priekopníkmi Jánom Mihókom a Jánom Uhreckým dalo základ záprahovému jazdeniu v Topoľčiankach. Ten prekonal v roku 2001 František Kunský trinásť-záprahom lipicanských plemenných žrebcov. O päť rokov  neskôr, keď žrebčín oslavoval svoje 85. výročie založenia, predstavil verejnosti svoju najväčšiu pýchu – štrnásťzáprah lipicanských plemenných žrebcov vedený Miroslavom Matúškom. Avšak, v roku 2011, pri príležitosti 90teho výročia založenia bol aj tento čin prekonaný exhibíciou až šestnásť-záprahu lipicanských plemenných žrebcov opäť vedený Miroslavom Matúškom.

ZEMSKÝ CHOV KONÍ - CHOV KONÍ V SÚKROMNOM VLASTNÍCTVE V ROKU 2020

ZEMSKÝ CHOV KONÍ  - CHOV KONÍ V SÚKROMNOM VLASTNÍCTVE V ROKU 2020

V  chovateľskej sezóne 2020 zaregistroval  Národný žrebčín “Topoľčianky“  š.p., ako gestor tradičných plemien koní shagya-arab, huculský kôň, lipican a arabský plnokrvník, na žiadosť majiteľov kobýl  32 narodených žriebät (tabuľka 1).  Z toho:

  1. 6 shagya-arabských žriebät
  2. 19 arabských plnokrvných žriebät
  3. 1 lipicanské žriebä
  4. 6 žriebät plemena huculský kôň

Stavy zaregistrovaných žriebät v roku 2020 sa v porovnaní s rokom 2019 výrazne znížili.  V roku 2019 bolo zaregistrovaných 78 žriebät. Počet novozapísaných plemenných kobýl zaznamenal mierny nárast v porovnaní s rokom 2019.

Na Slovensko bolo importovaných 24 koní:

  • 15 arabských plnokrvných koní
  • 4 kone plemena huculský kôň
  • 1 lipicanský kôň
  • 2 shagya-arabské kone
  • 2 arabské kone

Tab. 1:

Počty zaregistrovaných žriebät podľa plemien v jednotlivých ročníkoch

Plemeno/rok

Počty zaregistrovaných žriebät

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

huculský kôň

29

27

6

10

18

12

14

15

6

lipican

33

14

31

34

11

7

37

33

1

arab

(shagya-arab, + or 1/1)

39

28

14

24

37

36

28

29

25

SPOLU

101

69

51

68

66

55

79

77

32

Tab. 2: Počty zapísaných plemenných kobýl do plemenných kníh v súkromnom sektore

Plemeno

ROK

2018

2019

2020

lipican

11

0

4

huculský kôň

7

6

5

shagya-arab, arabský kôň

1

4

5

arabský plnokrvník

3

6

7

SPOLU

22

16

21

Tab. 3: Počty importovaných arabských plnokrvných koní v rokoch 2016 – 2020

Rok

2016

2017

2018

2019

2020

Počet importovaných koní (ks)

56

10

7

17

15

Tab.4: Novozapísané kone génových zdrojov  do plemenných kníh v roku 2020

Plemeno

 

Kone Národného žrebčína “Topoľčianky“, š.p.

Zemský chov (kone v súkromnom vlastníctve)

SPOLU

 

Novozapísané žriebätá

Novozapísané plemenné kobyly

Novozapísané plemenné žrebce

Novozapísané žriebätá

Novozapísané plemenné kobyly

Novozapísané plemenné žrebce

ROK

2020

 

ROK

2020

 

ROK

2020

 

ROK

2020

 

 

ROK

2020

 

 

ROK

2020

 

lipican

20

6

2

1

4

0

33

hucul

15

2

0

6

5

1

29

shagya arab (arab)

24

2

2

6

5

4

43

arabský plnokrvník

1

1

0

16

7

3

28

SPOLU

60

11

4

29

21

8

133

 

Skúšky výkonnosti koní

            Naďalej musíme konštatovať, že v zemskom chove v prevažnej miere absentujú skúšky výkonnosti kobýl. Vzhľadom k pandemickej situácii sa skúšky žrebcov vo vlastníctve súkromných chovateľov nekonali.

Kobyly v zemskom chove boli zaraďované len na základe typu, exteriéru a mechaniky pohybu. V roku 2020 sme zaznamenali nárast počtu novozapísaných plemenných kobýl  do plemenných kníh (21 kobýl).

            Dňa 2.7. 2020 sa v Národnom žrebčíne konali skúšky výkonnosti koní génových zdrojov. Skúšky úspešne absolvovalo 8 žrebcov. Jesenné skúšky výkonnosti sa konali 5.11.2020 a úspešne ich absolvovalo 5 koní, 2 kobyly a 3 žrebce vo vlastníctve Národného žrebčína.

V súvislosti s podporou chovu koní prostredníctvom „Plánu rozvoja vidieka“ požiadali chovatelia tradičných plemien Národný žrebčín o vystavenie potvrdenia o zápise koní do PK na základe splnenia požiadaviek podľa platných štatútov PK pre jednotlivé plemená. Národný žrebčín “Topoľčianky“, štátny podnik, vyhovel všetkým žiadostiam a v roku 2020 bolo vystavených 73 potvrdení  pre chovateľov zapojených do projektu.

Úrad plemennej knihy v roku 2020 potvrdil 67 zmien majiteľov, vystavil 88 potvrdení o pôvode koní, vydal 89 pasov a spolu s predsedom Výberovej komisie potvrdil výber pre plemenitbu 36 plemenným žrebcom v zemskom chove.

K 31.12.2020 evidoval Úrad plemennej knihy vo svojej databáze 764 chovateľov a majiteľov koní a 2502 aktívne žijúcich koní z plemien, ktorých plemenné knihy vedie (tabuľka 5).

Tab. 5: Počty zapísaných koní, chovateľov - chovov a výkonov Národného žrebčína

 

lipican

shagya-arab

huculský kôň

arabský plnokrvník

SPOLU

Počet koní v databáze celkovo

2820

2480

1739

3421

10460

Počet koní v databáze žijúcich k 31.12.2020

901

750

639

569

2859

Počet registrovaných chovov (majiteľov) k 31.12.2020

227

248

197

219

891

Počet vydaných potvrdení o pôvode (POP)

v r. 2020

24

29

16

19

88

Počet vydaných pasov koní v r. 2020

23

31

15

20

89

Počet vydaných potvrdení pre PPA v roku 2020

 

73

Počet vykonaných zmien majiteľov v roku 2020

 

67

 

 

Plemenné žrebce

            V roku 2020 bolo v  chove licentovaných a zaradených 36 plemenných žrebcov:

  1. 12 shagya-arabských plemenníkov
  2. 16 arabských plnokrvných plemenníkov
  3. 2 lipicanské plemenné žrebce
  4. 6 plemenníkov plemena huculský kôň

Situácia v počte plemenných žrebcov v jednotlivých plemenách je ešte priaznivá čo sa týka kvality, vekovej štruktúry, geografického rozloženia plemenníkov a ich kmeňového, resp. líniového zastúpenia. Počet zaradených žrebcov v sezóne 2020 sa udržal na úrovni predchádzajúceho roku 2019 (35 plemenných žrebcov).

            Záverom možno konštatovať, že záujem chovateľov o tradičné plemená a génové rezervy je stabilný. Úroveň plemenného materiálu je vyrovnaná. Percento pripustených kobýl z chovnej populácie je naďalej ovplyvnené ekonomickou krízou a pandémiou COVID-19, ktorá sa preukazuje najmä v odbyte koní. Cieľom chovateľov ostáva produkcia kvalitných a zdravých chovných, športových, resp. rekreačných a „hobby“ koní  pre každodenné využitie, rozvoj agroturistiky, rozvoj turizmu regiónu a budovanie pozitívneho vzťahu mládeže k prírode.

Voltíž v Národnom žrebčíne Topoľčianky

Voltíž v Národnom žrebčíne Topoľčianky

Voltíž je jazdecká disciplína, ktorá spočíva v gymnasticko-akrobatickom cvičení na neosedlanom koni. Dáva vynikajúci základ pre neskorší rozvoj ďalších jazdeckých disciplín. Voltížnemu jazdeniu sa venujú predovšetkým deti a mládež. Rozvíja ich pohybové nadanie, vštepuje im zodpovednosť v podobe starostlivosti o živého tvora a otvára im možnosti, ktoré sa môžu rozvinúť až do úspešnej športovej kariéry jednotlivca.

Voltížne oddelenie v Jazdeckom klube pri Národnom žrebčíne Topoľčianky patrí medzi dlhoročné a stabilné subjekty na Slovensku. Svoju činnosť začali v júni v roku 1993 pod vedením trénerky Aleny Matúškovej. V roku 2005 ju po jej odchode vystriedal Boris Kodak, ktorý vedie voltížne oddelenie až dodnes. Za toto obdobie vychovali veľa úspešných cvičencov a pripravili veľké množstvo vynikajúcich voltížnych koní.  Na národnej úrovni sú takmer každým rokom držiteľmi majstrovských medailí v rôznych kategóriách a kone svojimi hodnoteniami stabilne získavajú titul „Kôň roka“. Ich výkony sú konkurencie schopné aj na medzinárodných pretekoch, kde v juniorských kategóriách získavajú kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta, ktorých sa už niekoľko krát úspešne zúčastnili.

Za každou získanou medailou stojí kopec tvrdej práce. Tréningy nie sú len o cvičení na koni, ale aj o intenzívnej kondičnej a gymnastickej príprave. Tréner a lonžér Boris Kodak má na starosti okrem prípravy detí aj prípravu voltížnych koní. Momentálne pracuje s tromi koňmi plemena slovenský teplokrvník – Leon, Lea a Betty.

Prinášame Vám rozhovor o tom ako vníma svoju prácu tréner Boris Kodak a vyspovedali sme aj samotných cvičencov.

  • Boris, už 16 rokov vedieš voltížne oddelenie v JK pri Národnom žrebčíne Topoľčianky. Čo pre teba znamená práca s mládežou?

Práca s mládežou je veľmi zaujímavá hlavne z toho dôvodu, že  je veľmi rôznorodá. Každé dieťa je iné, s každým treba pracovať individuálne a každé jedno prinesie do oddielu niečo nové. Každý má inú povahu, každý inde nachádza motiváciu a každý potrebuje iný prístup. Inak sa pracuje s dievčatami a inak s chlapcami. Žiaľ, v priebehu tých rokov mojej praxe  s deťmi zaznamenávam všeobecný pokles záujmu mládeže o šport a vôbec o akúkoľvek fyzickú činnosť. Vysoká aktivita na sociálnych sieťach, nič nerobenie a nuda je novodobý životný štýl mnohých tínedžerov. Je čím ďalej tým ťažšie vzbudiť u nich záujem o šport k čomu výrazne prispievajú aj obmedzenia súvisiace s pandemickou situáciou Covid-19. Minulý rok som mal naplánované dva nábory nových členov do oddielu, jeden na jar a druhý na jeseň. Obe som bol nútený zrušiť kvôli situácii súvisiacej s Covid-19. Verím, že tento rok sa situácia zlepší a život sa vráti do normálu. Z minulosti mám veľmi dobré skúsenosti so spoluprácou so základnými školami. Osvedčili sa mi osobné stretnutia so žiakmi v triedach. Mnohí netušia, čo je voltíž a že niečo také vôbec existuje. Pri osobnej prezentácii sa deti ľahšie motivujú, aby sa prišli pozrieť na tréning a získali predstavu, čo to obnáša.

  • Čo čaká nováčika, ktorý sa rozhodne voltíž vyskúšať?

Každý nový člen musí prejsť s tzv. oboznamovacím procesom. Zoznámi sa s prostredím, ukážeme mu kde sa čo nachádza a vysvetlíme mu ako sa pohybovať pri koňoch. Postupne sa oboznámi  so systémom tréningu a voltížnou terminológiou. Je to na začiatok veľké množstvo informácií. Osvojiť si to je proces, ktorý vyžaduje čas. Okrem fyzickej prípravy samotného cvičenca je neodmysliteľnou súčasťou starostlivosť o koňa. Deti sa učia kone čistiť a osvojujú si každodennú manipuláciu s nimi. Tie staršie ich vedia nauzdiť a namadliť a neskôr po získaní dostatočných skúseností a zručností mnohé z nich aj jazdia v sedle a s trénerom chodia na vychádzky do lesa.

  • Ako sa z nováčika stane pretekár?

Pre každého športovca je najväčšia motivácia ísť na preteky a porovnať svoj výkon s inými. K tomu smeruje aj naša činnosť. Voltíž má veľa vekových kategórií a v kroku môžu pretekať už aj 6-7 ročné deti. Bez ohľadu na kategóriu, na tréningu cibríme techniku predvedenia jednotlivých cvikov. Veľmi dôležitá je gymnastická a kondičná príprava. Čo sa týka voľných zostáv jednotlivcov, deti si samostatne pripravia tzv. kostru zostavy a potom to spoločne doladíme s ohľadom na športovú úroveň a silu jednotlivca. V neposlednom rade svoju rolu pri hodnotení na pretekoch zohrávajú aj dresy a hudba. Tie sa vždy snažíme zosúladiť, aby to bolo na jednu tému. Dresy väčšinou navrhujem sám, detaily dolaďujeme spolu s deťmi a s krajčírkou. Nájsť správnu hudbu je tiež časovo náročný proces. Niekedy sa stane, že po týždňovom hľadaní na tréningu zistíte, že to skrátka nepasuje, tak celý proces začína odznova. Keď už to všetko máme v kope a deti vedia svoje zostavy zacvičiť na hudbu a v časovom limite na tréningu, stávajú sa z nich pretekári. Absolvujú národné preteky a keď ukážu potenciál, posunú sa na medzinárodnú úroveň a stávajú sa z nich reprezentanti. Je to dlhý a náročný proces a nie každé dieťa sa dostane až sem. Okrem prípravy jednotlivcov sa venujeme aj kategórii dvojica a skupina. Je to náročnejšie, lebo na koni sú už dvaja alebo traja cvičenci naraz.

  • V čom spočíva príprava cvičencov s kategórii dvojica a skupina?

Proces prípravy má v podstate ten istý princíp ako pri jednotlivcoch – dať dohromady choreografiu voľnej zostavy primeranú schopnostiam cvičencov, nájsť vhodnú tému, hudbu, dresy... a samozrejme kôň. Na skupinu musí byť kôň špeciálne pripravovaný, uniesť troch cvičencov, ktorý sa pohybujú po celom jeho tele nie je jednoduché, musí byť odolný voči vonkajším vzruchom, a musí mať pravidelný cval. Pri niektorých cvikoch sú cvičenci až v 5-6 metrovej výške, každý prudší pohyb koňa alebo nepravidelnosť v cvale narúša ich rovnováhu a môže hroziť pád. Kým sa však dostaneme s choreografiou na koňa v cvale, predchádza tomu tréning na zemi, potom na trenažéri, nasleduje na koni v kroku a až potom postupne prechádzame do cvalu. Do dvojice a skupiny sa snažím vybrať deti, ktoré sú už výkonnejšie a skúsenejšie a vedia sa navzájom podržať a sceliť. Zosúladiť jednu skupinu šiestich detí je dosť ťažké. Poskladať, kto bude „držiak“, kto „letúň“ riešime celý rok.

  • Ako vyzerá zimná príprava cvičencov?

Naša športová sezóna končí Majstrovstvami Slovenskej republiky, ktoré sa vždy konajú v septembri. Hneď v októbri nabiehame na zimnú prípravu. Začíname sústredením, ktoré má 4-5 dní. Väčšinou ho naplánujem niekde v Tatrách, v peknom horskom prostredí, kde máme k dispozícii bazén, telocvičňu a tiež možnosť rekreačných aktivít. Popri kondičnej príprave, deti získajú kopec zážitkov a zároveň utužia kolektív. Kone majú v tomto období väčší relax, čo si  po náročnej športovej sezóne naozaj zaslúžia. Chodia na vychádzky, doprajeme im masáže a naplno využívajú konské solárium, ktoré máme k dispozícii. S deťmi pracujeme na zmenách v zostavách, prípadne na nových témach a hudobných doprovodoch  do budúcej sezóny. Viac sa venujeme kondičnej a gymnastickej príprave. Využívame krytý priestor medzi dvoma stajňami ako telocvičňu. Vieme si sem preniesť trenažér koňa, trampolínu, žinenky a tiež tu vieme využiť gymnastické kruhy.  Vonkajší areál poskytuje dostatok možností a priestoru na behanie, čo rozvíja kardiovaskulárny systém, učí deti správne dýchať v záťaži a v neposlednom rade priaznivo pôsobí na psychiku. Zameriavame sa aj na posilňovanie, samozrejme všetko primerane veku a fyzickej kondícii detí. V spolupráci s trénerkou gymnastiky a tiež fitness inštruktorom sa zameriavame na cvičenia ktoré prispievajú celkovému fyzickému rozvoju a zároveň pomôžu zlepšiť výkon na koni.

  • Neoddeliteľnou súčasťou voltíže je samozrejme kôň. V tréningu máte k dispozícii tri kone. Prezraď, aké sú, ako sa s nimi pracuje?

Do voltížneho tréningu dostávam mladé kone po základnom výcviku pod sedlom. Nemajú žiadne skúsenosti na lonži, ani s madlami a ani s deťmi. Všetko sa musia naučiť. V zásade si vyberám kone mohutnejšieho rámca, aby v budúcnosti uniesli skupinu a musia mať dobrý charakter. Leon je 9 ročný valach po Dormane du Puy z matky  Lord Inci Tatus 16. Začal som s ním pracovať ako so 4 ročným. Po roku absolvoval prvé národné preteky a po ďalšom roku bol schopný cválať so skupinou. S malou dušou som ho zobral na preteky pod skupinu a hneď bol ohodnotený ako najlepší kôň pretekov. Od roku 2019 preteká medzinárodne. Je to veľký maznák, deti ho milujú. Lea má tiež 9 rokov a je to Leonova polo sestra – po Dormane du Puy z matky Lord Inci Tatus 6. Do voltížneho výcviku prišli naraz. Trénujeme na nej jednotlivcov a dvojicu a začali sme skúšať aj skupinu. Má už aj skúsenosti na medzinárodných pretekoch. Tretia kobyla je výcvikovo najmladšia, volá sa Betty. Má 7 rokov, je po Quirado z matky Boris du Melnire 19. Minulý rok absolvovala prvé preteky a bol som s ňou veľmi spokojný. Má vynikajúcu povahu, je poslušná a pracovitá. Bol by som rád, ak by v budúcnosti cválala so skupinou.

Andrej Meňhert, 15

Voltíži sa venujem už sedem rokov. V škole sme mali oznam, že sa bude konať nábor, tak som sa rozhodol, že skúsim niečo nové. Popravde som myslel, že to bude jazdenie v sedle. Keď som zistil, že ide o cvičenie na madlách, bol som trošku sklamaný, ale povedal som si, že vyskúšam a uvidím. Nemal som žiadne skúsenosti s gymnastikou ani s koňmi, ale postupne ma to začalo veľmi baviť a cvičím dodnes. Okrem voltíže sa v poslednom období aktívne venujem aj cyklistike.

  • Čo je pre teba vo voltíži najnáročnejšie?

Asi zacvičiť zostavu na čas. Keď sa pustia stopky a hudba, všetko je na sekundu vyrátané. Keď niečo nevyjde, tak to celé treba zopakovať, znovu a znovu... Je to stres a je to aj fyzicky náročné.

  • Ty si sa ako jednotlivec zúčastnil jedného z najvýznamnejších voltížnych podujatí na svete. Prezraď nám viac. Aké máš odtiaľ zážitky?

Boli to Majstrovstvá sveta juniorov v Holandsku v roku 2019. Bola to pre mňa neuveriteľná skúsenosť. Po prvý krát som bol v podstate sám na koni (nie so skupinou) pred toľkými divákmi. Všade boli TV kamery, ktoré ma snímali, bolo to pre mňa veľmi stresujúce. Prvé dva štarty som mal veľký strach, potom sa mi podarilo tak viac uvoľniť, menej vnímať okolie, takže ďalšie štarty už boli trošku viac v pohode.

  • Keby si mal opäť príležitosť ísť na takéto veľké medzinárodné podujatie, išiel by si?

Určite áno, bez váhania. Myslím, že teraz by som to už oveľa ľahšie zvládal, už by som vedel čo očakávať od atmosféry a viac by som sa sústredil na výkon.

  • Okrem jednotlivcov si v minulosti cvičil aj dvojicu a v skupine si jeden zo stabilných členov už niekoľko rokov. Čo je pre teba náročnejšie, dvojica alebo skupina?

Pre mňa bola doteraz náročnejšia dvojica, pretože tam som na koni v podstate celú minútu a pól, kedy sa presúvam z miesta na miesto a stále cvičím. Je tam väčšia pravdepodobnosť straty rovnováhy z čoho vznikajú chyby. V skupine to bolo pre mňa jednoduchšie, jednak sa tam striedame a jednak som to vždy mal perfektne nacvičené. Keď sme aj boli niekde na medzinárodných pretekoch, tak stres som mal z veľa ľudí, ale nie z toho, že by som to neodcvičil.

  • Ty si v skupine začal pôsobiť hneď po prvom roku v oddiely. Bol si mladší, menší, ľahší, takže si začínal ako „letúň“. Teraz, keď si už starší a vyšší, tak si v pozícii „držiak“. Skús tieto dve pozície porovnať.

Myslím, že Letúň to má psychicky náročnejšie. Sú cviky, kedy je naozaj vysoko, len v rukách držiaka na cválajúcom koni. Letúň vlastne vytvára ten výsledný efekt cviku. Medzi letúňom a držiakom musí byť perfektná komunikácia, musia si navzájom dôverovať a vedieť zabrať hneď keď treba. V skupine sa už necvičí len za seba, je to tímová práca. Musíme fungovať ako jeden celok. Paradoxom však je, že mám strach z výšok. Ako letúň v mojich začiatkoch som býval vo výške aj 5 metrov a vôbec mi to nevadilo. Keď však idem v rámci turistiky na nejakú vyhliadkovú vežu, tak mám hneď závraty.

  • Ktorý z koní na ktorých cvičíte je tvoj obľúbený?

To je ťažká otázka, ja ich mám rád všetkých troch. Musím ale povedať, že momentálne sa mi najlepšie cvičí na Betty. Je to mladý kôň, má svižný cval a dobré pravidelné tempo. Má aj super povahu, rýchlo sa učí.

  • Tvoj tréner, Boris Kodak, zohráva v tomto procese veľmi dôležitú úlohu. Ako ho vnímaš?

Povedal by som, že je to taký zvláštny človek. Viem sa s ním zabaviť, viem byť na neho nahnevaný, boli situácie kedy som aj odvrkol... Vie byť samozrejme prísny, ale myslím, že to patrí k tomu. Treba byť prísny, aby sme sa niečo naučili. Tá prísnosť je pri tréningu dôležitá. Myslím si, že trošku zmäkol odvtedy, čo som ja nastúpil. Mám pocit, že je taký priateľskejší, neviem... možno som ho len vnímal ako prísnejšieho, keď som bol mladší... ale aj tak sa mi zdá, že zmäkol... myslím, že keby bol taký ako je dnes vtedy, keď som začínal, tak by som nebol tam, kde som teraz... Ale, nemenil by som.

  • Láka ťa vyskúšať aj inú jazdeckú disciplínu? Jazdil si už v sedle?

V sedle som zatiaľ ešte nejazdil... ale musím uznať, že ma to láka. Určite by som to chcel vyskúšať... Z iných jazdeckých disciplín sa mi páči parkúr. Takže, ak by som chcel skúsiť niečo iné, tak asi skákanie cez prekážky.

Ivana Cigáňová, 14

Do voltížneho oddielu v Topoľčiankach som začala chodiť keď som mala päť rokov, čiže v roku 2012. Môj ocino pracuje na chovnom objekte Národného žrebčína. Niekedy som ho chodila pozrieť do roboty a tam som vlastne zistila, že kone sú mi veľmi blízke. Chcela som začať jazdiť, ale na to som bola ešte maličká, tak som začala s voltížou.

  • Ty sa vlastne momentálne najdlhšie venuješ voltíži zo všetkých ostatných členov. Máš najviac skúseností. Čo je pre teba teraz v tréningu najväčšia výzva, čo by si chcela dosiahnuť?

Asi by som chcela vedieť ľahšie prekonať strach... že keď aj náhodou padnem, tak treba sa hneď zdvihnúť a ísť znovu na koňa a skúšať zacvičiť tak, aby to bolo dobré. Ten strach je určite teraz menší, ako keď som bola mladšia a začínala som, ale určite tam stále je. Taký rešpekt pred niečím novým...

  • Podobne ako Andrej, aj ty máš skúsenosti aj s dvojicou aj so skupinou. Ktorú kategóriu vnímaš ako náročnejšiu?

Pre mňa je náročnejšia skupina. Tam je to o dohode s ostatnými. Každý má svoju úlohu a je veľmi dôležité ako si ju kto plní. Musíme byť zohraní a hlavne treba hľadieť predovšetkým na ostatných, nie len na seba.

  • Ktorý z koní ti najviac vyhovuje?

Jednoznačne Leon. Od začiatku som si s ním sadla, dobre sa mi na ňom cvičí a podrží ma vždy, keď je to potrebné.

  • Viem, že ty jazdíš aj v sedle. Predpokladám, že na Leonovi. Sedela si aj na ostatných?

Áno, jazdím prevažne na Leonovi. Chodievame s trénerom na vychádzky. Bola som už aj na Lei a Betke, ale Leon je pre mňa najlepší. Nebojí sa a je na neho spoľahnutie.

  • Ako vnímaš ostatné jazdecké disciplíny? Chcela by si niečo vyskúšať?

Určite áno. Chcela by som skúsiť aj parkúr alebo aj drezúru, ale zatiaľ som nemala príležitosť sa tomu viacej venovať. Možno niekedy v budúcnosti.

  • Čo pre teba znamená tréner? Poznáš ho asi najdlhšie zo všetkých, ako ho vidíš?

Tréner je dobrý... Je síce niekedy veľmi prísny, ale naučí. Je dobre, že sem tam zvýši hlas, pretože radšej predísť úrazu, ako potom plakať po páde. Je s ním aj dosť zábava, ja som spokojná...

  • Aký máš cieľ do budúcnosti? Čo by si chcela dosiahnuť?

Chcela by som viac na sebe pracovať, aby som sa zlepšila. Hlavne aby boli cviky viac dopnuté. Bolo by super, ak by sa podarilo ísť na nejaké významnejšie zahraničné preteky tento rok. Ale najdôležitejšie je, aby sme boli bez úrazov a zdraví, nielen my decká, ale aj kone.

Laura Balážová, 13

Keď som mala päť rokov, tak sme sa s rodičmi boli pozrieť na Deň otvorených dverí v Národnom žrebčíne. Tu som videla ukážky voltížneho jazdenia. Veľmi sa mi to zapáčilo, chcela som to vyskúšať, tak sme sa s rodičmi prišli pozrieť na tréning a hneď ma aj prihlásili do oddielu.

  • Začínala si ako naozaj malé dieťa, bolo to pre teba náročné?

Áno, pamätám si, že to bolo dosť ťažké. Veď všetky začiatky, keď nič nevieme, sú ťažké. Potom, keď sa už čo to naučíme, tak to ide ľahšie. Doteraz sú pre mňa v tréningu najnáročnejšie nové cviky, keď skúšame nové zostavy.

  • Aké sú tvoje ciele, kam by si sa chcela vo voltíži posunúť?

Veľmi by som chcela, aby sa mi ako jednotlivcovi podarilo získať kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy vo Francúzsku. Je to taký môj sen a dúfam, že to zvládnem... Uvidíme.

  • Máš obľúbeného koňa na ktorom rada cvičíš?

Ja mám rada všetkých troch. Trénujeme na všetkých, takže je ťažké povedať, ktorý je obľúbený. Jednotlivcov som cvičila na Lei aj na Betke. Keď ich porovnám, tak momentálne sa mi asi lepšie cvála na Betke. Dobre sa mi cvičí aj na Leonovi skupina. Povahou mi asi najviac vyhovuje Betka. Hoci je každý z nich iný, ľúbim ich všetkých.

  • Ty si jedna z tých cvičencov, ktorá už má aj skúsenosti s jazdením v sedle.

Áno, nedávno sme boli s trénerom na vychádzke. Bolo to pre mňa prvý krát. Bola som na Betke a bolo to super. Aj sa raz trošku zľakla, ale zvládli sme to. Nebolo to nič hrozné. Myslím, že je to pre kone príjemná zmena, keď sa môžu ísť prejsť mimo areálu.

  • Cvičíš jednotlivcov, si súčasť skupiny a teraz pracujete aj na dvojici. Ako sa vám darí?

Máme dvojicu s Ivkou Cigáňovou. V podstate sme ju začali dávať dokopy ešte pred dvoma rokmi. Teraz trénujeme už v cvale, na Lei aj na Betke. Mám z toho dobrý pocit, myslím, že nám to celkom dobre ide. Uvidíme ako sa nám bude dariť na pretekoch.

  • Ako vnímaš vášho trénera?

Ja si myslím, že je to dobrý tréner. Veľa nám pomáha aj so zostavami, s hudbou... Niekedy je prísnejší, ale to treba, aby sme sa naučili. Niektoré tréningy sú náročnejšie, ale niektoré sú také pohodové. Je s ním celkom sranda.

  • Spomínaš si na niektoré preteky, ktoré boli pre teba také významnejšie?

Jednoznačne Majstrovstvá sveta v Ermele, v Holandsku. Boli sme tam zo skupinou a Andrej Meňhert pretekal aj za jednotlivcov. Veľmi na mňa pôsobila celková atmosféra, strašne veľa ľudí všade, kamery, diváci... Boli sme nováčikovia na tej úrovni, nikto nás nepoznal, tak všetci boli na nás zvedaví. Bol to veľký tlak, všetci sme chceli zacvičiť čo najlepšie. Bolo by fajn, keby sa nám podarilo opäť štartovať na takých veľkých pretekoch.

Sebastián Kodak, 13

Náš tréner je môj otec, takže ma od malička brával na tréningy, dokonca keď som bol ešte  v kočíku. Mal som asi päť rokov, tak ma prihlásil do klubu a začal som aktívne cvičiť. Som rád, že som vydržal až dodnes, lebo neviem, čo by som robil doma, zvlášť v dnešnej dobe, keď je kvôli Covid-19 všetko zatvorené. On line vyučovanie mi vyhovuje hlavne kvôli tomu, že predtým, keď som chodil normálne do školy, tak mnoho krát som si úlohy robil pri koňoch. My nie sme z Topoľčianok, cesta domov nám trvá asi pol hodinu. Keď sme mali dlhší tréning, prišli sme neskoro domov, unavení, tak som bol veľmi rád, že úlohy mám už hotové. Dnes to všetko stíham doobeda. Voltíž ma baví, sme tu dobrá partia, veľa sa nasmejeme, ale občas sa aj pohádame.

  • Skús nám opísať ako vyzerá taký bežný tréningový deň.

Trénujeme 4x do týždňa. V pondelok a v stredu sa zameriavame na jednotlivcov a piatky a soboty trénujeme dvojice a skupinu. Cez týždeň začíname o tretej, v sobotu skôr podľa toho, koľko sme stihli v piatok. Vždy sa najprv rozcvičíme, potom beháme koľko nám povie tréner. Nasleduje gymnastika na žinenkách, cvičenie na kruhoch a trampolíne, prípadne na sude, čo je taký trenažér koňa. Po obednej pauze cvičíme na koňoch.

  • Ktorý z voltížnych koní ti najviac vyhovuje?

Najviac mi vyhovuje Leon, má dobrý cval. Cvičím na ňom skupinu aj jednotlivca.

  • Napriek tomu, že tvoj tréner je zároveň aj tvoj otec sa ťa spýtam, ako ho vnímaš ako trénera? Myslíš, že to máš ťažšie než ostatní lebo si jeho syn?

Beriem to tak, že ma chce niekam posunúť a chce zo mňa dostať čo najviac. Myslím, že nie je na mňa prísnejší než na ostatných, trénuje nás rovnako prísne. Nechce, aby sa nám niečo stalo, hlavne pri skupine, keď sme traja na koni a letúň je naozaj vysoko, dbá na bezpečnosť, takže musí byť prísny, aby každý robil to, čo treba a predišlo sa úrazom. Zažívame s ním aj veľa srandy, ale vždy v rámci medzí, aby sme si nezačali moc dovolovať.

  • Jazdíš na koňoch aj v sedle?

Asi keď som mal desať rokov, tak som to chcel skúsiť. Začal som tak častejšie jazdiť v sedle a celkom sa mi to páčilo. Potom sa mi stala taká vec, že kôň na ktorom som sedel sa zľakol a ja som spadol. Získal som istý rešpekt voči sedlu a momentálne uprednostňujem madlá. Zdajú sa mi pohodlnejšie a bezpečnejšie.

  • Aký je tvoj športový cieľ na túto sezónu?

Rád by som sa opäť dostal na väčšie medzinárodné preteky, kde každý štart je veľká skúsenosť.

Gabika Karáčová, 9

Voltíž som začala cvičiť keď som mala asi päť rokov. Od maminkinej kamarátky sme sa dozvedeli, že sa v Topoľčiankach dá prihlásiť na voltíž. Rodičia ma zobrali pozrieť sa na jeden tréning a hneď ma aj prihlásili. Viem, že som vtedy chodila ešte do škôlky. Po prvom roku som však mala niekoľko mesiacov pauzu, kedy som zistila, že mi kone aj cvičenie chýbajú, tak som sa vrátila späť do tréningu.

  • Čo ťa na voltíži najviac baví?

Myslím, že je to vzťah s koníkmi. Odjakživa som mala rada kone. Na Deň otvorených dverí sme do Topoľčianok pravidelne chodili pozrieť kone aj ostatné atrakcie.

  • Okrem jednotlivca cvičíš aj v skupine. Máš náročnú pozíciu letúňa. Čo je pre teba ťažšie, zacvičiť jednotlivca alebo skupinu?

Asi skupina je ťažšia. V jednotlivcovi dávam pozor hlavne na to ako cvičím, aby som neuderila koňa. V skupine musím byť veľmi spevnená, lebo keď budem rozhádzaná, mohla by som zraniť koňa aj ostatných cvičencov.

  • Mávaš trému pred pretekmi?

Pred pretekmi máme všetci trému lebo chceme čo najlepšie zacvičiť. Niekedy mám trému aj na tréningu, hlavne keď skúšame nové veci.

  • Ktorého koníka máš najradšej?

Asi Leona. Je hravý a poslušný, vždy urobí, čo mu prikážeme. Cvičím aj na Lei, dobre sa mi na nej cvála, ale môj miláčik je Leon.

  • Chcela by si vyskúšať aj jazdiť v sedle?

Aj by som chcela, ale pán tréner povedal, že až keď budem staršia a silnejšia, aby ma kone lepšie počúvali.

  • Je pán tréner prísny na vás?

Keď sa niečo nedarí, alebo napríklad keď niekto niečo neurobí na desiaty pokus a na desiatom tréningu, tak musí byť prísny. Občas je aj na mňa prísny, ale myslím, že nás má veľmi rád a chce nás veľa naučiť.

  • Aký je tvoj cieľ do budúcna? Čo by si chcela dosiahnuť?

Chcela by som aj naďalej trénovať, chodiť po svete a vyhrávať prvé miesta. ...alebo byť aspoň v prvej desiatke.

PLEMENNÉ ŽREBCE PÔSOBIACE V SEZÓNE 2021 V NÁRODNOM ŽREBČÍNE TOPOĽČIANKY

PLEMENNÉ ŽREBCE PÔSOBIACE V SEZÓNE 2021 V NÁRODNOM ŽREBČÍNE TOPOĽČIANKY   Pripúšťacia sezóna v chove koní sa začína 1.2.2021. Aj v tomto roku ponúkne Národný žrebčín “Topoľčianky“, š.p. ako garant plemien lipican, huculský kôň, shagya-arab a arabský plnokrvník chovateľom široký výber inseminačných dávok čerstvej a hlbokozmrazenej spermy od žrebcov uvedených plemien, ako aj plemena slovenský teplokrvník prostredníctvom Inseminačno-reprodukčného centra Krásny Majer s európskym číslom ISŽ-001.

   Novým lipicanským pepinierom bude otestovaný  Siglavy XVIII Torysa. Žrebec  je predstaviteľom piberskej vetvy Siglavy IV Bona. Matka 588 Torysa pochádza z rodiny Theodorosta. Žrebec absolvoval skúšky výkonnosti v triede ELITA (8,8 b., 2006). Bol otestovaný v športovej drezúre, kde dosiahol stupeň „TT“. Trikrát získal bronzovú medailu na Majstrovstvách SR. Otestovaný je aj v Klasickej topoľčianskej škole, štvorylke a cvikmi Vysokej školy španielskej.

   Z huculských žrebcov bol novozaradený predstaviteľ slovenského kmeňa Gurgul. Plemenný žrebec Gurgul XVI absolvoval skúšky výkonnosti v triede Elita. Pochádza po žrebcovi Gurgul XIII z matky 729 Oušor III-49. Okrem iných budú v ponuke aj dávky od shagya-arabských plemenníkov Gazal XShagya XXXV. Z arabských plnokrvných žrebcov dávame do pozornosti chovateľom žrebca Tobrok IV (Uzaar), ktorý je predstaviteľom čistej egyptskej vetvy zo strany otca (Tobrok), ale aj matky (Unia po Al Sachra Kaythoom).

   Na základe dlhoročnej a úspešnej spolupráce Národného žrebčína Topoľčianky s medzinárodnou  organizáciou ESSA (Európska asociácia štátnych žrebčínov), ktorá združuje 30 štátnych žrebčínov z rôznych krajín v celej Európe, ponúkne majiteľom kobýl plemena slovenský teplokrvník inseminačné dávky od troch výborných žrebcov zo Štátneho žrebčína Marbach. Marbach je vôbec najstarším nemeckým žrebčínom s tradíciou chovu od 17. storočia. Producentmi čerstvých inseminančných dávok budú žrebce DAVOS, DOCTOR BLUE UNO I.

DAVOS

    Davos je westfálsky teplokrvník narodený v roku 2010, hnedák mohutnej stavby tela s palicovou výškou na kohútiku 170 cm.

   Počas skúšok výkonnosti žrebcov presvedčil svojou vynikajúcou jazditeľnosťou a nadaním pre drezúru, ale aj parkúrové skákanie. Bol ohodnotený známkou 9 za celkový dojem, cval a skok. Dáva temperamentné potomstvo veľkého rámca, dobre osvalené, s výraznými chodmi a kadenciou.

   Jeho otec Danone I je jedným z najvýznamnejších synov svetoznámeho producenta drezúrnych koní De Niro. V kombinácii s krvou Weltmeyera je to garancia, drezúrnej kvality.  Vo všetkých troch základných chodoch prejavuje dobrý výraz, vysokú akciu predných nôh a fantastickú aktivitu zadných končatín. Úžasná schopnosť pre zhromaždenie je viditeľná v každom jeho pohybe. V športovej kariére zaznamenal niekoľko víťazstiev na úrovni GP. Je producentom mnohých úspešných koní v drezúre - Damaschino, Dolton, Danönchen, Dante Weltino a mnoho ďalších.

   Matka žrebca Fantasie (Štátom prémiovaná westfálska kobyla) a stará matka dali už viacerých licentovaných žrebcov, ktorí boli úspešní v športe na úrovni Grand Prix. Z uvedenej rodiny vzišli i žrebce Rosenquarz, Florentianer, Licosto a viaceré športové kone a víťazné prémiované kobyly.

   Otec matky Fidermark je považovaný za najlepšieho syna svetoznámeho producenta drezúrnych koní Florestana. V roku 1995 sa stal víťazom výkonnostných skúšok s celkovým hodnotením 141,74 bodov a rok na to vyhral kategóriu 4-ročných žrebcov na Bundeschampionate. V roku 2000 sa kvalifikoval do finále Nürnberger Burgpokal a dosiahol úroveň Grand Prix. Stal sa otcom 39 licentovaných synov, vrátane Fürst Piccolo, Feinsinn, Falsterbo, Fiano, Farewell I až IV a Fidertanz.

UNO I

   Uno I  je holštýnsky teplokrvník narodený v roku 2015. Tmavý hnedák s palicovou výškou na kohútiku 172 cm.

   Presvedčivo zvíťazil v kategórii žriebät v roku 2015 a stal sa rezervným šampiónom holštýnskeho predvýberu v roku 2017. Ako 4-ročný zvíťazil v skúškach skokových koní,  presvedčil svojím vzhľadom, schopnosťami a jazditeľnosťou v parkúre. Za skok vo voľnosti získal vysokú známku 9. Takisto bol vysoko hodnotený za interiér a charakter známkami 9. Na jeho vysoko oceňovaných potomkov prenáša svoj typ, moderný skokový prejav, dynamické a elastické chody.

   Jeho otec Uriko pochádza z najvýznamnejšej línie žrebcov po Almé Z. Predstaviteľom tejto línie bol aj úspešný topoľčiansky odchovanec žrebec Rubín (po Ascot, 1982; z matky 576 Robinson-29), člen víťazného nemeckého tímu na Majstrovstvách Európy mladých jazdcov v roku 2010 z francúzskeho Marnes la Coquette. Jeho jazdcom bol talentovaný, 20 ročný Patrick Stühlmeyer.

   Uriko absolvoval 70-dňový test žrebcov na jeseň 2011. Za cval dostal známku 9,25 a za skok 8,83. Jeho celkové hodnotenie bolo 130 bodov. Uriko stelesňuje typ moderného skokana, ktorý svojím exteriérom spĺňa požiadavky holštýnskeho plemenného žrebca. S jazdcom Maximiliánom Gräfom mal pôsobivú športovú kariéru. Zaznamenal šesť víťazstiev a niekoľko cenných umiestnení na úrovni T. V chove je mimoriadne úspešný. Dal viacerých licentovaných synov, medzi nimi aj víťaza predvýberu v roku 2016.

   Otec matky Colman patrí medzi najväčšie hviezdy medzi plemenníkmi. Je otcom 145 úspešných športových koní na úrovni T. Dal viac ako 40 licentovaných synov, množstvo prémiovaných kobýl a jeho potomstvo je často trhákom aukcií. Medzi  najúspešnejších športových potomkov určite patrí kobyla Zapria, ktorá sa s Bronislavom Chudybom zúčastnila Svetových jazdeckých hier v Tryone v roku 2018. Uvedená holštýnska rodina (Stutenstamm 890) je v poslednom čase v centre pozornosti  okrem iného aj  vďaka fenomenálnemu Casallovi a Rolf-Göranovi Bengtssonovi (SWE).

DOCTOR BLUE

   Doctor Blue je westfálsky teplokrvník, beluš, narodený v roku 2016, s výškou v kohútiku 168 cm.

   Tento „Parkúrový špecialista“, ako ho nazývajú,  vyniká výraznou a korektnou stavbou tela. Disponuje vynikajúcou mechanikou pohybu (za cval získal 9,5 bodov) a technikou skoku. V 50-dňovom teste zaujal ako najlepší trojročný žrebec s vysokými známkami, obzvlášť za jazditeľnosť (9 bodov), ktorou presvedčil hodnotiteľov aj cudzích jazdcov.

   Jeho pôvod je excelentný: otec Durango VDL po Zirocco Blue, alebo Lux Z a legendárny plnokrvník Lucky Boy XX ho predurčujú na vysoké skákanie. S rôznymi jazdcami bol úspešný na medzinárodnej úrovni 3*. Durango VDL, bol jedným z prvých licentovaných synov po Zirocco Blue. Disponuje výborným priestorným cvalom a je veľmi pozorný v skoku. Za cval, jazditeľnosť a charakter dostal známku 8,5. Bol rezervným šampiónom Jesenných výkonnostných skúšok žrebcov. Jeho vlastná športová výkonnosť je 150 cm.

   Otec matky Donna, plemenník Veron VDL (KWPN), je elegantný žrebec s dobrým skokovým prejavom a ušľachtilou hlavou. Otec Verona, žrebec Quite Easy I je synom žrebca Quidam de Revel, ktorý je známy z medzinárodných kolbísk s prevereným potomstvom.

   Na základe kooperácie s predstaviteľmi nemeckých chovateľských zväzov a firmy GALMBACHER SPORT PFERDE ZUCHT môže Národný žrebčín Topoľčianky  v tejto sezóne ponúknuť slovenským chovateľom absolútnu svetovú špičku. Mrazené inseminačné dávky fenomenálneho hannoverského žrebca EMBASSY II.

EMBASSY II

   Embassy II hannoverský žrebec narodený v roku 2001 je čierny hnedák mohutnej stavby tela, s palicovou výškou na kohútiku 170 cm.

   V roku 2012 nebol iba najúspešnejším licentovaným žrebcom z nemeckého chovu, ale tiež jeden z najúspešnejších skokových koní narodených v Nemecku. V sedle s úspešným Hansom Dieterom Dreherom, ktorý bol jeho jazdec od roku 2011 až do roku 2019, zaznamenal závratnú športovú kariéru na medzinárodnej úrovni svetového skokového športu. Spoločne získali veľa prvenstiev a umiestnení na úrovni až 160 cm.

   V roku 2012 zvíťazili v Pohári národov v Calgary CSIO5* (CAN) a Embassy II získal špeciálnu cenu ako najlepší kôň podujatia hannoverského chovu. Ďalšie cenné prvenstvá získali aj v Grand Prix na CSI4* v Braunschweig (GER) a na CSI3* v Mníchove (GER). V nasledovnej sezóne v roku 2013 boli opäť súčasťou víťazného tímu v Pohári národov v Rotterdame CSIO5* (NED). Svoje kvality potvrdil aj víťazstvom vo Svetovom pohári na CSI4* v Stuttgarte (GER) a v Grand Prix na CSIO5* v Aachene (GER). Medzi ďalšie triumfy ich kariéry určite patrí prvenstvo v Svetovom pohári na CSI5* v Lipsku (GER) v roku 2014, na CSI3* v Mannheime (GER) v roku 2017, a tiež víťazstvá v Grand Prix z roku 2018 na CSIO5* v Rotterdame (NED) a na CSI3* v Donaueschingen (GER). Na jeho konte je tiež nespočetne veľa umiestnení do tretieho miesta na športových podujatiach najvyššej svetovej úrovne.

   Embassy II púta pozornosť svojou tvrdosťou, rýchlosťou, silou skoku a ambicióznou pracovitosťou. Tak ako bol výborný v športe, tak je skvelý aj v chove. Potomkovia majú v krvi jeho energický prejav a silný pohyb. Často sa umiestňujú na popredných miestach na výstavách, v rôznych chovateľských kategóriách, ako víťazné, prémiované a „zlaté žriebätá“. Už niekoľkokrát sa jeho potomok stal víťazom šampionátu žriebät „GALMBACHER SPZ“. V roku 2014 zvíťazili jeho potomkovia na výstavách žriebät v Holandsku a v Belgicku. Je o ne veľký záujem a vzbudzujú pozornosť na medzinárodných aukciách. Najstarší zástupcovia jeho génov postupne dorastajú do vyššieho skokového športu a vkladajú sa do nich veľké nádeje. Prvým medzinárodným predstaviteľom na medzinárodnej úrovni je dcéra Emely, ktorá bola v sezónach 2013 a 2014 mimoriadne úspešná v kategóriách  mladých koní.

   Embassy II je najúspešnejší potomok svojho otca Escudo I, ktorý pôsobil v žrebčíne Celle. Escudo I bol v roku 2009 vyhlásený za hannoverského plemenníka roka. Stal sa víťazom skúšok výkonnosti v Adelheidsdorfe v roku 1994 s celkovou známkou za skok 144,9 bodov. Zároveň bol ocenený cenou Freiherr von Stenglin-Prize ako najlepší žrebec vo svojej vekovej kategórii. Odvtedy je zaradený v hannoverskom chovateľskom programe pre skokové kone. Escudo I má za sebou úspešnú športovú kariéru. V roku 1996 sa stal víťazom Hannoverských majstrovstiev v skoku a získal striebornú medailu na Bundeschampionate vo Warendorfe.

   Na svojom konte má 65 víťazstiev na úrovni T. Podľa záznamov hannoverskej plemennej knihy 2020, Escudo I dal 760 koní, ktoré aktívne športujú. Z nich je 693 skokanov - 129 na úrovni T, 178 drezúrnych koní, 5 z nich sa dostalo na úroveň T a 37 koní súťažiacich vo všestrannosti.

   Matka žrebca  Sammy Jo je zaujímavou kombináciou holštýnského, oldenbugrského a hannoverského chovu. Otec matky, Silvio, ktorý je známy najmä vďaka svojmu synovi Shutterflyovi, je vnukom plnokrvníka Sacramento Song. Dokonca v pôvode matky figuruje prostredníctvom hannoverského žrebca Wohlklang aj krv vzácneho arabského žrebca Amurath (1881).

   Embassy II je produktom jedného z najúspešnejších hannoverských skokových žrebčínov, ktorý patrí Dr. Jacobsovi GbR. Spolu s Embassy II, Dr. Karl-Otto Jacobs a jeho dcéra Bonny-Jasmin Jacobs, odchovali tiež žrebca Firth of Clyde (For Pleasure/Caletto) a plemenníka Štátneho žrebčína Celle - Perigueux (Perpignon/Stakkato). Z chovateľského programu tejto rodiny vzniklo viac licentovaných žrebcov: El Bundy (Escudo/Rebel Z), šampión výkonnostných skúšok; Cassillias (Contendro/Stakkato); Sampras (Stakkato/Achill-Libero H) a Stakko (Stakkato/Embassy).

   Embassy I, starší brat Embassyho II, je úspešným plemenníkom žrebčína Celle. Kým Embassy II bol hviezdou Grand Prix a Svetových pohárov, Embassy I ukončil športovú kariéru na úrovni 130 cm a začal aktívne pôsobiť v chove. Je producentom 306 koní  aktívnych v športe, z toho 2 kone súťažiace v drezúre na úrovni T a 29 skokanov. Avšak jeho najúspešnejším potomkom je kobyla FRH Escada, súťažiaca vo všestrannosti. Bola členkou víťazného nemeckého tímu s Ingrid Klimke na Majstrovstvách Európy v Malmö v roku 2013 a v družstvách na Svetových jazdeckých hrách v Caen v roku 2014. Embassy I má 11 licentovaných synov.

   Existuje ešte jeden licentovaný brat, Embassy III, ktorý tiež pôsobil v žrebčíne Celle od roku 2007 do roku 2010 predtým, ako bol vyvezený do Kanady. Doteraz splodil 24 potomkov, ktorí aktívne športujú.

   U kobýl inseminovaných v Národnom žrebčíne uvedenými žrebcami pôsobiacimi v chove slovenského teplokrvníka je v cene inseminačnej dávky započítaný aj poplatok za vyšetrenie kobyly sonografom a samotný inseminačný úkon.

FOTO: Archív GALMBACHER Sport Pferde Zucht
FOTO: Archív Žrebčín Marbach, Archiv Boiselle, Stephan Kube, Maximilian Schreiner

Davos:

 

UNO I:

Doctor Blue:

 

Embassy II:

Život v Národnom žrebčíne počas pandémie Covid -19

Život v Národnom žrebčíne počas pandémie Covid -19

Celosvetová pandémia spôsobená ochorením Covid-19 poznačila životy väčšiny ľudí tejto planéty. Výrazné zmeny spôsobu života vzniknuté v dôsledku nariadených obmedzení do značnej miery ochromili všetko, čo bolo doteraz považované za samozrejmosť.  Strata sociálnych kontaktov, zatvorené školy, firmy, obchody, výrazné obmedzenie športovej aj kultúrnej činnosti..., to všetko viedlo k zásadnému spomaleniu našich životov. Napriek tomuto náročnému obdobiu chovateľské dianie v Národnom žrebčíne “Topoľčianky“ nepocítilo žiadne spomalenie.

Kone sú živé zvieratá a potrebujú každodennú starostlivosť bez ohľadu na existenciu pandémie. Vo výcvikovom centre Jazdiareň sa nachádza 78 koní rôzneho veku, pohlavia, plemena, výcvikovej úrovne a športového zamerania. Okrem bežnej starostlivosti, ako je kŕmenie, čistenie a vyhnojovanie, sa každému zvieraťu venuje individuálna starostlivosť.

Hlavnou prioritou je predovšetkým práca s mladými koňmi, ktorá zahŕňa obsadanie, základný výcvik pod sedlom a v záprahu, s cieľom prípravy na predpísané skúšky výkonnosti. Momentálne sú v tejto príprave zaradené štyri lipicanské žrebce, štyri lipicanské kobyly, dve kobyly plemena hucul a tri žrebce plemena Shagya-arab. Po úspešnom zvládnutí skúšok kobyly omladia a posilnia chovné stáda a žrebce sa stávajú rezervnými plemenníkmi. Na základe daností jedincov sa individuálne zaraďujú do športovej testácie. Plemeno lipican v záprahoch alebo v drezúre, a tiež v Klasickej topoľčianskej škole. Shagya-arab nachádza svoje uplatnenie vo vytrvalostných disciplínach.

V základnom výcviku plemena slovenský teplokrvník je momentálne zaradených trinásť koní, z toho osem kobýl, tri valachy a dva žrebce. Šesť z nich už na jar posilní športové drezúrne, či parkúrové oddelenie. Kobyly narodené v roku 2017 sa okrem športovej testácie pripravujú na výkonnostné skúšky teplokrvných kobýl pre budúce zaradenie do chovného stáda slovenského teplokrvníka.

Najpočetnejším športovým oddelením je drezúra. Tvorí ho spolu trinásť koní, z toho deväť lipicanov a štyri slovenské teplokrvníky. V sezóne 2021 sa ich rady rozšíria o ďalšie štyri kone plemena slovenský teplokrvník. Pribudne talentovaný žrebec Loretto (2017) po Royal Dance z matky po Lapaz, kobyla Lotty (2017) po Caesar van de Helle z matky po Lapaz, kobyla Bonnavi (2017) po Dorman du Puy z matky po Boris du Melnire a kobyla Pet (2014) po Quirado z matky po Papillon. Do športovej testácie drezúrneho oddelenia sa zaradia dva lipicanské žrebce po výkonnostných skúškach, Favory XVIII-19 (2014) a Pluto XXI-9 (2016).

Záprahové oddelenie eviduje spolu 12 koní, osem koní plemena lipican v športovej testácii vo výcvikom centre Jazdiareň a ďalšie tri na chovnom objekte Hostie. Záprahová testácia sa v súčasnosti zameriava prevažne na kobyly. V tejto sezóne sa medzi nich zaradí nová kobyla Asinta (2014).

Taktiež parkúrové oddelenie, ktoré momentálne eviduje tri športové kobyly, sa rozšíri o mladú kobylu s menom Ambra (2017) po Dorman du Puy z matky po Alexander der Grosse.

Voltížne oddelenie disponuje tromi koňmi. Medzi športovo najskúsenejších patrí valach Leon (2012) po Dorman du Puy z matky po Lord Inci Tatus a jeho sestra Lea (2012). Minulý rok sa do voltížnej testácie zaradila kobyla Betty po Quirado, z matky po Boris du Melnire.

Vo vytrvalosti je do športovej testácie zaradený valach Syglam (Dahoman XI-78) 2009 a dve kobyly Gazal V-12 (2008) a Kuhailan Urkub I-33 (2016).

V Klasickej topoľčianskej škole momentálne pôsobí osemnásť žrebcov plemena lipican rôzneho veku a zamerania. Niektorí pôsobia v štvorylke, iní sa výcvikom zameriavajú na zvládnutie náročných cvikov nad zemou, ako je kapriola, kurbeta, leváda alebo pesáda.  Na vystúpenia sa pripravujú ďalšie tri žrebce, Pluto XX-27, Conversano XIII-60 a Neapolitano XIV-16. Zaujímavosťou je pätica ojedinelých vraníkov po chorvátskom plemenníkovi pôsobiacom v Topoľčiankach, Conversano XIII Toplica. Počas Dňa otvorených dverí ich návštevníci mohli sledovať v slávnostnom galaprograme pri predvádzaní cvikov Klasickej topoľčianskej školy.

Život sa nezastavil ani na chovných objektoch, práve naopak. Na svet začínajú prichádzať prvé tohtoročné žriebätá. 5. januára sa na chovnom objekte Hostie narodil žrebček plemena hucul Hroby XVI-24 z matky 729 Oušor III-49. Dva dni po ňom, 7.1. na svet prišla lipicanská kobylka Conversano XIII-75 z matky 745 Madeira. Na chovnom objekte Rybník, 18.1. privítali plnokrvného arabského žrebčeka po Tobrok III z matky Unia. Všetky žriebätá aj ich matky sa tešia dobrému zdraviu. Národný žrebčín očakáva viac ako 70 tohtoročných prírastkov.

Chovné objekty sú pripravené na novú chovateľskú sezónu, ktorá začne 1.februára pripúšťaním a insemináciou plemenných kobýl a potrvá do 30.9. tohto roku.

CHOV ARABSKÉHO PLNOKRVNÍKA NA SLOVENSKU

CHOV ARABSKÉHO PLNOKRVNÍKA NA SLOVENSKU

    Národný žrebčín „Topoľčianky“, š.p. bol 10.12.1997 poverený Ministerstvom pôdohospodárstva SR podľa ustanovenia § 4 zákona SNR č. 110/1972 Zb. v znení zákona SNR č. 256/1991 Zb. „O plemenitbe hospodárskych zvierat“  vedením plemennej knihy arabského čistokrvného koňa pod číslom oprávnenia 48/1997.

    Od daného roku si Národný žrebčín, ako garant uvedeného plemena na Slovensku a jeho zástupca voči zahraničiu, plní všetky funkcie, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia, a to v rámci Slovenskej republiky, ako aj voči zahraničiu, prostredníctvom jeho členstva v medzinárodnej organizácii WAHO. Registruje kone arabského plnokrvníka a zastupuje v tejto organizácii aj slovenských súkromných chovateľov, za ktorých platí každoročne členský poplatok, ktorý je stanovený WAHO na základe počtu narodených a riadne zaregistrovaných arabských plnokrvných žriebät narodených na Slovensku.

    V rámci kooperácie s medzinárodnými členskými krajinami a pravidlami WAHO vydáva exportné certifikáty a registruje všetky riadne nahlásené importované kone arabského plnokrvníka dovezené do Slovenskej republiky. V súlade Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/262,  Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 a v súčinnosti s Vyhláškou MPRV SR o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat identifikuje, registruje kone a vydáva pasy a potvrdenia o pôvode pre všetky arabské plnokrvné kone narodené na Slovensku. Zároveň vedie Národný žrebčín databázu arabských plnokrvných koní, ktorá je široko dostupná chovateľom a zverejnená online na oficiálnom webe Národného žrebčína „Topoľčianky“, š.p. www.nztopolcianky.sk

    V chove arabského plnokrvníka na Slovensku sme za posledné roky zaznamenali nárast záujmu chovateľov o toto plemeno, o čom svedčí fakt, že v  tomto roku bolo licentovaných 16 arabských plnokrvných plemenných žrebcov, a len 10 Shagya-arabských plemenníkov v zemskom chove. Dvanásť arabských plnokrvných žrebcov bolo na Slovensko importovaných z rôznych krajín ako Sýria, Taliansko, Poľsko, Rusko, Maďarsko a Česká republika. Štyri žrebce pochádzajú zo Slovenského chovu. Celkovo sa zvýšil aj počet importovaných arabských plnokrvných koní. Za posledných 5 rokov bolo importovaných 104 arabských koní, naopak exportovaných zo Slovenska bolo len 37 koní.

    K 31.12.2020 registroval Národných žrebčín vo svojej databáze 219 chovateľov a 569 arabských plnokrvných koní. Ročne narastá aj počet narodených a riadne zaregistrovaných arabských plnokrvných žriebät. Uvedený nárast je potešujúcim faktom pre rozvoj tohto plemena.

    Organizovaný chov arabského plnokrvníka na Slovensku započal importom arabských žrebcov a kobýl do Národného žrebčína v roku 1973 z egyptského žrebčína El Zahra a neskôr, po roku 1989 sa úspešne rozšíril aj do súkromného sektora.

    Základom chovu na Slovensku boli importované originálne egyptské žrebce a kobyly. Vplyvom importov a rôznorodej variability pôvodov je momentálne vzácnosťou a vyhľadávaným artiklom originálny egyptský pôvod koní. V súčasnosti sa majitelia upriamujú skôr k módnym trendom, ako je napríklad farba vraník, no nájdu sa chovatelia, ktorí vedia oceniť homogenitu pôvodu a genetický prínos originálnych egyptských koní.

    Aj Národný žrebčín má už druhým rokom v ponuke výnimočného arabského žrebca s egyptským pôvodom, žrebca UZAAR.

   UZAAR (Tobrok IV) je 6-ročný žrebec, narodený z inseminácie po legendárnom žrebcovi Tobrok. Žrebec TOBROK (Anter – Tanta, 1966) z línie Gamil El Kebir, zanechal v žrebčíne 140 potomkov. V chove pôsobilo po ňom niekoľko žrebcov a plemenné chovné shagya-arabské kobyly, ktoré sa stali elitou chovného jadra. Jeho syn Hamadan (Tobrok – Felfela, 1980) sa stal otcom vynikajúcich plemenných kobýl ocenených na medzinárodných šampionátoch, ale aj otcom plemenného žrebca Unikát (Hamadan – El Hamza, 1989), ktorý pôsobil v chove žrebčína.

    Matkou žrebca je kobyla Unia po Al Sachra Kythoom (z línie El Deree, 1920) z matky Ukrajinka (po Hamadan).

   Rodokmeň tohto žrebca je prechovaný prostredníctvom žrebca Hamadan (1980) cez žrebca Tobrok, nositeľa konštitučnej  tvrdosti, odolnosti a vytrvalosti. Práve tieto pôvody sú dnes cenené hlavne u chovateľov zameriavajúcich sa na produkciu koní pre vytrvalostné jazdenie.

   Žrebec UZAAR absolvoval skúšky výkonnosti v Národnom žrebčíne v roku 2018, v triede Elita. Bol vysoko hodnotený za typ a exteriér a získal známku 8,55 bodov. V roku 2020 bol zaradený do chovateľského programu Národného žrebčína pod kmeňovým označením TOBROK IV. Žrebec má vynikajúcu plodnosť a v tomto roku sa po ňom narodí 11 shagya-arabských žriebät.

   Žrebec Uzaar na základe svojho pôvodu a exteriéru získal v minulom roku ocenenie WAHO TROPHY za najlepšieho arabského plnokrvného plemenného žrebca na Slovensku.

   V tejto pripúšťacej sezóne bude žrebec pôsobiť v Inseminačno-reprodukčnom centre Národného žrebčína Krásny Majer a jeho inseminačné dávky sú k dispozícii chovateľom arabských plnokrvných, ale aj shagya-arabských kobýl.

BAIRACTAR - VÝZNAMNÝ ZÁSTUPCA VÝSTAVBY SHAGYA-ARABSKÝCH KONÍ VO SVETE

   BAIRACTAR - VÝZNAMNÝ ZÁSTUPCA VÝSTAVBY SHAGYA-ARABSKÝCH KONÍ VO SVETE

V čase značných importov orientálnych koní v prvej polovici 19-teho storočia bolo do Európy dovezené značné množstvo arabských žrebcov. Prím v tejto oblasti hral žrebčín Bábolna. No nielen tento významný žrebčín sa v danej dobe zaoberal chovom arabských koní. Ich význam si uvedomil aj Kráľovský žrebčín Weil, založený  würtemberským kráľom Wilhemom I. Nákupom žrebcov pre dvorný žrebčín bol poverený barón von Fechtig. Ten získal prostredníctvom svojho sprostredkovateľa v Oriente pre kráľovské stajne dvoch žrebcov a to v máji 1817. Boli to žrebce TAJAR (1805) a BAIRACTAR (1813).

   Tajar bol ihneď zaradený do plemenitby. Svoje uplatnenie v chove získal Bairactars až v roku 1918. No stále stál v tieni Tajara, ktorému bolo pridelených dvojnásobné množstvo kobýl. Od roku 1920 do roku 1824 bol Bairactars v službách kráľa ako vynikajúci jazdecký kôň. V roku 1825 bol zaradený za hlavného plemenného žrebca a pripúšťal prevažne importované arabské kobyly. Bol veľmi plodný a zanechal po sebe viac ako 200 potomkov. Uhynul na koliku 17. februára 1839. Bol tak výnimočný, že aj samotný kráľ sa o ňom zmieňuje vo svojich spomienkach. Jeho kostra bola venovaná veterinárnej škole s Stuttgarte a v 80-tych rokoch minulého storočia bola prevezená do žrebčínskeho múzea Offenhausen (neďaleko Marbachu), kde je vystavená dodnes.

   Bairactar (línia Saklawi), zanechal v celosvetovej populácii shagya-arabských koní veľkú genetickú stopu.

   Významným predstaviteľom z línie Bairactar je pokračovateľ - žrebec AMURATH, narodený v roku 1881 vo Weile po žrebcovi Tajar (1873) z matky Koheila III (1876). Žrebec Amurath bol presunutý do žrebčína Radovec (Rumunsko), kde zanechal po sebe značné potomstvo. Jeho krv sa objavuje dodnes v pôvodoch shagya-arabských koní vo svete.

   Do žrebčína v Topoľčiankach bolo po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie dovezených 22 plemenných kobýl, v ktorých pôvodoch figuroval zo strany otca, resp. matky žrebec Amurath (1881). Kobyly pochádzali zo žrebčína Radovec (Rumunsko) – 15 kobýl, zo žrebčína Piber – 1 kobyla, zo žrebčína Dolná Arma (Slovensko) – 2 kobyly a zo Zemského žrebčína Pohořeliche (Česká republika) – 1 kobyla.

   Žrebec Amurath bol tak populárny, že u väčšiny dovezených kobýl figuruje v pôvodoch aj zo strany otca a matky.

   Krv tejto línie nebola zabudovaná do nového chovného stáda shagya-arabských kobýl v Topoľčiankach len prostredníctvom matiek, ale aj prostredníctvom plemenných importovaných žrebcov, v ktorých pôvodoch sa krv Amuratha vyskytovala.

   Boli to tieto importované – zakladajúce žrebce:

Zo žrebčína Radovec (Rumunsko):

  • Shagya II (1914) z matky 168 Amurath
  • Shagya III (1916) z matky 162 Amurath
  • Amurath Shagya (1916) z matky 360 Shagya X
  • Dahoman I (1917) z matky 38 Gidran XXXI

Zo žrebčína Bábolna (Maďarsko)

  • Siglavy Bagdady (1956) z matky 95 Shagya XXVII
  • Shagya VII (1930) z matky 74 Shagya XVI
  • Gazal (1940) z matky 143 Shagya XXV-16
  • Siglavy (1941) z matky 167 Shagya XXVI
  • Koheilan (1936) z matky 98 Kadi-14

Zo žrebčína Houstoň na Šumave (Česká republika)

  • Siglavy VIII (1924) z matky 107 Amurath
  • Dahoman IV (1935) z matky 75 Shagya

   Podľa záznamov v plemenných knihách bolo potomstvo po týchto žrebcoch veľmi harmonické, s korektným exteriérom a vynikajúcimi chodmi.

   Dodnes je táto vzácna krv zachovaná v pôvodoch koní z Národného žrebčína, ale aj v pôvodoch koní súkromných chovateľov na Slovensku.

ODIŠIEL VÝNIMOČNÝ ŽREBEC

V októbri opustil drezúrny tím Národného žrebčína „Topoľčianky“, š.p. jeden z najúspešnejších drezúrnych koní, lipicanský žrebec Conversano VI-47. Mnohí ho poznali aj pod športovým menom SAURON.

Narodil sa v roku 2005 ako potomok plemenníka Conversano VI Gaetana z matky Soreya (Neapolitano IX-3) na chovnom objekte Hostie. Ako štvorročný bol presunutý do výcvikového strediska „Jazdiareň“, kde po 100-dňovom teste absolvoval predpísané skúšky výkonnosti.  Mnohostranné skúšky absolvoval pod sedlom aj v záprahu vo výslednej triede Elita.

Žrebec bol zaradený do drezúrneho oddelenia s cieľom jeho ďalšej výkonnostnej testácie a to nielen v športe, ale aj v Topoľčianskej klasickej škole. Jeho vyrovnaná povaha, výborná jazditeľnosť a učenlivosť mu umožnili podávať stabilné výkony na drezúrnych kolbiskách. Jednotlivými stupňami náročnosti prechádzal ľahko a rýchlo. S jeho celoživotnou jazdkyňou Kristínou Flakovou dosiahli úroveň stupňa „T“.

Niekoľko športových sezón boli pravidelnými účastníkmi najvyšších súťaží a spoločne dosiahli mnoho cenných víťazstiev. Stali sa držiteľmi šiestich medailí z Majstrovstiev Slovenskej republiky v drezúre v kategórii senior – zlato v roku 2017, striebro 2016, 2018, 2020 a bronz v roku 2014 a 2019. Conversano VI-47 získal od SJF 4-násobný titul „Drezúrny kôň roka“ (2015, 2017, 2018, 2019). V roku 2018 dosiahol prvenstvo v medzinárodnom drezúrnom seriáli „Lipican Cup“ na úrovni stupňa „T“.

Všetky tieto úspechy sú o to cennejšie, že ako lipicanský žrebec sa dokázal presadiť v tvrdej domácej a zahraničnej konkurencii. Bol majstrom v technickom predvedením ťažkých cvikov. Jeho silnou stránkou boli predovšetkým cvalové piruety a preskokové rady.

Uplatnil sa aj pri reprezentačných vystúpeniach Topoľčianskej klasickej školy a svoje miesto si zastal aj v štvorylke. Bol spoľahlivý aj pri náročných kostýmových vystúpeniach pre deti na Mikuláša,  výborným partnerom počas Hubertových jázd. Mal rád vychádzky do lesa a rád si aj skočil cez menšie prekážky. Problémy mu nerobila ani služba v záprahu.

              Conversano VI-47 bol bojovníkom, a to v plnom slova zmysle. Napriek snahám troch renomovaných veterinárnych lekárov však svoj boj prehral 26. októbra 2020.

Jesenné skúšky výkonnosti v Národnom žrebčíne

Dňa 05.11.2020 sa konali skúšky výkonnosti koní GR (kobýl a žrebcov)   vo vlastníctve Národného žrebčína „Topoľčianky“, š.p. Vzhľadom k vzniknutej situácii ohľadom COVID-19 pracovala komisia menovaná predsedom VK pri MP RV SR v užšom zložení - pri dodržaní prísnych hygienických opatrení.

Kone boli na skúšky výkonnosti dobre pripravené a skúšky prebiehali podľa časového harmonogramu. Komisia navrhuje shagya-arabské kobyly zaradiť do elitného chovného stáda NŽ a v sezóne 2021 ich zapojiť do chovateľského programu.

VÝSLEDKY HODNOTENIA KONÍ:

Č./ MENO KOŇA

           

Trieda/Počet bodov

   
               
O´Bajan V-31, kobyla            

ELITA (8,55 b.)

   
O´Bajan V-28, kobyla            

ELITA (8,37 b.)

   
Gazal VIII-16, žrebec            

ELITA (8,61 b.)

   
Pluto XXI-8, žrebec            

ELITA (8,44 b.)

   
Conversano XIV-21, žrebec            

ELITA (8,32 b.)

   

TRIUMF ZAPÍSANÝ DO HISTÓRIE

    23.október roku 1955 sa určite zapísal zlatými písmenami do histórie slovenského turfu a najmä do kroniky, v tom čase, Štátneho žrebčína Topoľčianky. Už 65 rokov uplynulo od doby, keď na pardubickom dostihovom závodisku hrala československá štátna hymna prvému slovenskému jazdcovi, ktorý sa stal víťazom najťažšieho kontinentálneho dostihu, 66. ročníka Veľkej pardubickej. Slovenskú legendu spájajú tri mená: Jozef Čajda, Furioso XIV a Emil Šulgan. Ale poďme pekne poporiadku.

 FURIOSO XIV

    Furioso XIV sa narodil 16.10.1948.  Zo žrebčína Pohořelice bol tento ryšiak pridelený do vojnou zdecimovaného Vojenského žrebčína Hostouň na Šumave. Spolu s ním tam boli ministerstvom poľnohospodárstva zaradené aj žrebce Star Of Hannover III z 30 Gidran XXXIII, Przedswit III zo 16 Toborzo a anglické plnokvné žrebce Derüs po Balbinus z Derüre Born a jeho syn Tulák z matky Toulka, ako aj koristné anglické plnokrvné žrebce Horymír, Holweg a Portiuse. Od roku 1949 prevzalo správu žrebčína od armády ministerstvo poľnohospodárstva s cieľom produkovať mimoriadne kvalitné jazdecké kone pre zemský chov a armádu na podklade overených rakúsko-uhorských kmeňov koní ako Furioso a Przedswit.

    V päťdesiatych rokoch je Furioso XIV pridelený do Štátneho žrebčína Topoľčianky s cieľom jeho dostihovej testácie. Ako tréner sa ho ujíma Emil Šulgan.

EMIL ŠULGAN

    Emil Šulgan sa narodil 3.4.1903 sa v Nitre.  Koniarska verejnosť ho poznala ako  jedného z najvýznamnejších hipologických odborníkov a oslovovali ho „pán radca“. Po absolvovaní stredoškolských štúdií sa cez vojenskú akadémiu v Hraniciach 1923 – 25 a absolvovaní vyššieho jazdeckého kurzu v Pardubiciach stal  vedúcim výcviku vo vojenskom žrebčíne Hostouň. Podieľal sa na evakuácii žrebčína do Horných Motešíc.

    Po odchode do zálohy pôsobil v Nitre, Topoľčiankach a od roku 1963 v Novom Tekove. Obdobie jeho pôsobenia v Topoľčiankach môžeme považovať za veľmi významné. Do Štátneho žrebčína Topoľčianky nastúpil 7.1.1946 ako vedúci výcviku koní. Počas jeho pôsobenia dosiahli topoľčianski jazdci a ich kone množstvo športových úspechov. Pod jeho vedením vyrástli jazdci ako Pružinský, Hrúzik, Ďuran, Alakša, Haspra, Gregor, Kováč, Kelemen, ale i Jozef Čajda. František Hrúzik, náš jediný olympionik a jeho odchovanec, na neho spomína takto: „Mal obrovské nadšenie pre dostihy a šport. Tak začala športová testácia a boli položené základy športového jazdenia v Topoľčiankach“.

    Emil Šulgan vynikal pedagogickým taktom a bohatými trénerskými skúsenosťami. Do výcviku vnášal vojenský dril, poriadok a systémovosť. Venoval sa príprave koní a jazdcov takmer pre všetky odvetvia jazdeckého športu (drezúra, parkúr, všestrannosť i dostihy). On sám so svojim obľúbeným lipicanským žrebcom Plutom predvádzal cviky vysokej školy španielskej. Pôsobil aj ako zakladateľ klasickej jazdeckej školy v Žrebčíne Lipica. Napriek tomu, že od roku 1948 do roku 1951 pôsobil ako riaditeľ Štátneho žrebčína Topoľčianky na trénerskú činnosť nezanevrel. Do oka mu padol Furioso XIV.

JOZEF ČAJDA

    Šulgan zveril žrebca jazdcovi Pavlovi Kováčovi. Ten odštartoval jeho dostihovú kariéru. V roku 1952 s ním štartoval v 7 dostihoch, rovinových aj steeplechase. Kariéra vyzerala sľubne. Šesťkrát zvíťazil a jedenkrát dobehol ako druhý. Od roku 1953 začal nominovať do sedla Furiosa okrem Kováča aj jazdca Jozefa Čajdu (29.3.1919). Ten nastúpil do Štátneho žrebčína Topoľčianky 7.1.1951 a pôsobil v ňom do 31.5.1960 ako jazdec v stredisku Jazdiareň. Rok 1953 sa niesol v znamení prekážkových dostihov. Zo siedmych šesťkrát vyhral a v poslednom dostihu sezóny v Pardubiciach (Kladrubská cena, steeplechase na 3200 m) dobehol s Jozefom Čajdom na 6. mieste.

    Od roku 1954 sa stabilným jazdcom Furiosa stáva Jozef Čajda. Na chovnom stredisku Breziny, kde sú vybudované repliky skokov Veľkej pardubickej, sa začína systematická príprava na najťažšiu skúšku. V tomto roku Furioso s Jozem Čajdom nenašiel premožiteľa.

ROK 1955 A DEŇ „D“

    Sezónu otvorili v Bratislave na Jarnej steeplechase (4000 m). Tu skončila zohraná dvojica na druhom mieste po boji o krk za stajňovým kolegom Korsičanom s jazdcom Absolonom. Ani vo Veľkej jesennej cene vo Svätom Jure na 6000 m nezaznamenal Furioso víťazstvo. Skončil druhý za „jedničkovým“ rovinovým plnokrvníkom Kortéšom.  Tréner Emil Šulgan prihlásil žrebca Furioso XIV s Jozefom Čajdom na Medzinárodný dostihový míting do Pardubíc. Ten sa konal po sebe nasledujúce dve nedele. Hlavným dostihom a vrcholom mítingu bola 23. októbra 1955 Veľká pardubická steeplechase.

    Na štart nastúpilo dvadsať koní. Na Taxise deväť koní spadlo, jeden odoprel skočiť (Salvator). Kolíziu na Veľkých záhradkách mal aj Furioso, ale takmer nič nestratil. Za Havlovým skokom sa odpútal od súperov a s náskokom trinásť dĺžok prebehol cieľom triumfálne ako víťaz v čase 11:32,1 min. Výrok dostihovej komisie znel: „zadržane o trinásť dĺžok – ďaleko – ďaleko ....“.  Furioso sa ešte v roku 1958 objavil na dráhe v Hubiciach a Trenčíne, tentokrát v sedle s Karolom Uhreckým, kedy definitívne ukončil svoju dostihovú kariéru.

CHOVATEĽSKÁ KARIÉRA

    Furioso XIV bol na základe úspešnej dostihovej kariéry zaradený do chovu. Správne pomenovanie z hľadiska zootechnického je pre Furiosa XIV - Furioso XIV-52, pretože sa tento žrebec narodil ako syn žrebca Furioso XIV, v poradí ako 52. potomok z plnokrvnej matky Selekta.

    V Žrebčíne Motešice pôsobil v roku 1955 ako plemenník pod číslom 422 Furioso XXVII. Z jeho potomstva bola v tomto žrebčíne zaradená do chovu kobyla 661 Furioso XXVII (1957). Z Motešíc bol presunutý do Štátneho žrebčína v Topoľčiankach, kde pôsobil od roku 1958 až do roku 1965 ako pepinier (kmeňový plemenník) pre teplokrvné stádo kobýl. Do plemennej knihy bol zapísaný v Topoľčiankach pod číslom 104 Furioso XXVII. V Topoľčiankach bolo po tomto žrebcovi zaradených do chovu 6 plemenných kobýl: 51 Palma (1959), 68 Ontária (1961), 82 Jelka (1960), 118 Furioso XXVII-13 (1964), 152 Furioso XXVII-15 (1964) a kobyla 164 Furioso-24 (1965). Potomstvo sa uplatnilo nielen v chove, ale aj v športe. Zaujímavosťou je, že mnohé, aj napriek politickej dobe v ktorej žrebec pôsobil, boli odpredané za devízy,  napr. do Nemecka.

    Dá sa konštatovať, že Furioso XXVII (Furioso XIV) sa stal otcom vynikajúcich matiek, bohužiaľ nie otcom plemenníkov. Ani v Motešiciach, a ani v Topoľčiankach, nezanechal po sebe priameho pokračovateľa napriek tomu, že bol predstaviteľom vzácnej radoveckej vetvy Furiosov (vetva po Furioso VIII, 1887), ktorá sa uplatnila v celom bývalom Československu.

    Dodnes je tomuto skvelému turfovému víťazstvu venovaný čestný panel v Sieni slávy hipologickej expozície Národného žrebčína v Topoľčiankach.

    Emil Šulgan zostal aj po odchode do dôchodku verný koňom a svoje bohaté skúsenosti odovzdával jazdcom v JO Hipológ a Žižka Bratislava. Jozef Čajda sa po skončení svojej dostihovej kariéry presunul do žrebčína Nový Tekov a neskôr sa venoval chovu teplokrvných koní na SPTŠ v Zlatých Moravciach (Čierna Dolina). 23. októbra 1983 podľahol nevyliečiteľnej chorobe, 28 rokov po tom, kedy sa stal dostihovou legendou. Bohužiaľ nad chorobou sa mu už zvíťaziť nepodarilo.

Použité zdroje:

  • Archív Národného žrebčína „Topoľčianky“, š.p.
  • Speciálni zootechnika – Chov koní, 1957, SZN Praha
  • Od Fantoma po Peruána – Historie 110 ročníků Velké pardubické, 1874 – 2000, Hubálek J., Nehyba M.
  • http://www.horses.sk/history/sulgan.htm
  • Z histórie - Jozef Čajda, SVET KONÍ, č. 4/2019, str. 17

NAVŽDY NÁS OPUSTIL ROBERT ŠVIHORÍK...

Robert Švihorík bol dlhoročným členom Slovenskej jazdeckej federácie, držiteľom trénerskej licencie a licencie staviteľa parkúrov. V roku 2017 bol ocenený bronzovým odznakom Slovenskej jazdeckej federácie za celoživotný prínos v jazdeckom športe. Ako reprezentant sa zúčastňoval vysokých súťaží v parkúrovom skákaní a mal na svojom konte mnohé cenné víťazstvá a umiestnenia.

Narodil sa 5.júna 1952 v Jarku pri Nitre ako najstarší syn. Po skončení povinnej školskej dochádzky sa rozhodol pre obuvnícku učňovskú školu v Nitrianskej Strede, ktorú úspešne ukončil. Vo svojom obore bol skutočný majster – skvelý obuvník a toto remeslo ho sprevádzalo počas veľkej časti profesijného života. Jeho obuvnícka dielňa v  bývalom Tekose v Nitre bola známa v širokom okolí kvalitne odvedenou prácou. Začiatkom 90tych rokov opustil svoje remeslo, aj keď nie úplne. Stále pracoval ako sedlár a brašniar vo svojej malej dielni, kde opravoval sedlá a výstroj pre kone. Neskôr sa na dlhšie obdobie stal profesionálnym vodičom, odkiaľ v roku 2014 odišiel do zaslúženého dôchodku.

Kone boli jeho najväčšou a naozaj životnou vášňou. Od detstva sa venoval parkúrovému skákaniu. Začínal v 60tych rokoch v jazdeckom oddiely v Jarku pod trénerskou taktovkou Jaroslava Lieskovského. Spolu s Ing. Dušan Karabínom, Miroslavom Tárošom, Vladimírom Pálkom, Jozefom Kotlárom, ale aj Zdenkom Goščíkom naberali prvé pretekárske skúsenosti. Začiatky neboli ľahké, ale postupne sa začali dostavovať prvé víťazstvá a umiestnenia. Zo zachovaných 20-ročných zápiskov o činnosti oddielu a výsledkoch z pretekov, ktoré viedla manželka Jaroslava Lieskovského pani Gréta je zrejmé, že počas jeho pôsobenia v Jarku, najväčšie úspechy dosiahol s koňmi Ruth a Varín. Z malých dedinských pretekov sa postupne dostal na kolbiská majstrovstiev Slovenska a Československa, kde sa skákalo na úrovni ST. Na Majstrovstvách SSR v roku 1972 v Topoľčiankach dosiahol v súťaži družstiev na prvý cenný kov vo svojej športovej kariére. Získali bronz v zložení Robert Švihorík a Ruth (4/4), Jaroslav Lieskovský na Varínovi (12/8), Miroslav Tároš s Korínom (28/12) a Milan Alakša s Vermutom (4/disk.). O rok neskôr, na Majstrovstvách SSR 1973 v Tatranskej Lomnici si úspech zopakovali. Vtedy družstvo tvorili Robert Švihorík s Ruthom (0/0), Zdeněk Goščík a Mont (8/0) a Miroslav Tároš na Korínovi (12/16). O mesiac neskôr, 24.-26.8.1973, sa v Bratislave konali Majstrovstvá ČSSR. Dvojica Robert Švihorík a Ruth bojovali o titul v súťaži družstiev spolu s Dr. Hanulayom na koni Elektra, Andrejom Glatzom s koňom Bled a Šebíkovou na koni Sonda. Boli tam vtedy náročné podmienky, trávnatý povrch kolbiska bol po vytrvalých dažďoch veľmi rozmočený a klzký. Robert Švihorík s Ruthom ako jediní v družstve absolvovali obidve kolá 140tky bez trestného bodu, čím výraznou mierou prispeli k vynikajúcemu výsledku celého družstva. Obsadili druhé miesto a získali striebornú medailu.

V roku 1978 zmenil svoje pôsobisko a odišiel do jazdeckého oddielu v Janíkovciach, ktorý patril pod TJ Agrokomplex Nitra a viedol ho Dr. Danihel. Spolu so Zdenkom Goščíkom, Lubošom Ševčovičom a „Piťom“ Nagyom pokračoval v jazdeckej kariére. Na kolbiskách sa vtedy objavoval s koňmi Sonáta, Ventus, alebo Birlan. V prvej polovici 80tych rokov sa oddiel presťahoval do novovybudovaného areálu na Kyneku pri Nitre. Z tohto obdobia jeho výrazne najúspešnejším koňom bola Tália. Temperamentná hnedka sa narodila v roku 1980 v Národnom žrebčíne Topoľčianky, po Przedswit XI z matky po Hubertus. Ako 3-ročná sa dostala na Kynek a tam pod dohľadom Roba Švihoríka postupne začala odhaľovať svoje kvality a schopnosti. Spoločne dosiahli výkonnosť ST a v podstate bola posledná v jeho športovej kariére na tej úrovni. V 90tych rokoch sa z neho stal profesionálny vodič, koňom však zostal verný. Stále sa angažoval ako tréner a pracoval aj s mladými koňmi. Bol pravidelným účastníkom športových podujatí a výraznou oporou svojej dcéry Martiny Nittnaus, ktorá zdedila jeho vášeň ku koňom a jazdeckému športu. Aj po ukončení aktívnej športovej kariéry si rád zajazdil. Kone boli skrátka jeho neoddeliteľnou súčasťou po celý život.

Žiaľ, v roku 2016 jazdecký areál na Kyneku  zanikol a svoje nové pôsobenie našiel v JK Horse Club v Lužiankach pri Nitre. Trénoval tam deti a začínajúcich jazdcov v jazdeckej škole, až kým mu v tom nezabránilo podlomené zdravie. Posledných deväť rokov bol členom jazdeckého klubu pri Národnom žrebčíne v Topoľčiankach.

Pre mnohých zostane v pamäti ako „pán tréner“, alebo ako „ujo Robo“. Počas svojej aktívnej jazdeckej kariéry sa venoval príprave mladých jazdcov, ale aj mladých koní. Pre mnohých bol vzorom a mnohých nesmierne veľa naučil. Rukami mu prešlo množstvo koní, talentovaných aj menej talentovaných. Pre každého z nich mal úžasný cit a božskú trpezlivosť. Vždy sršal optimizmom a nič pre neho nebol problém. Rád si ľudí doberal a bol majster v odľahčení ťažkých chvíľ. Bol ten typ človeka, čo doma neobsedí. Neustále musel niečo robiť, bez práce bol celý nesvoj. Vždy sa dalo spoľahnúť na jeho pomoc. Ochotne poradil, pomohol, podporil. Práve takýto – statočný a ústretový – nech zostane v našich spomienkach.

Nech odpočíva v pokoji.

Česť jeho pamiatke.

Cena Národného žrebčína Topoľčianky september 2020

Druhý septembrový víkend sa v areáli Národného žrebčína konali ďalšie dvojdňové parkúrové preteky. Príjemné letné počasie a dobré podmienky prilákali približne 60 jazdeckých dvojíc. Súťaže boli vypísané od 90 po 130 cm. Autorom parkúrov bol skúsený staviteľ z Čiech Ján Kopiš. Rozhodcovskému kolégiu, ktoré zabezpečilo hladký priebeh všetkých súťaží,  velila Anka Virágová, ostatnými členmi boli Martina Kredatusová, Patrik Mikulášik a po prvý krát pozvanie prijala Nikola Rýdza. Veľké poďakovanie patrí sponzorom podujatia, ktorí venovali výhercom zaujímavé vecné a finančné ceny. Boli to firmy Happy Horse Service, Cavalor, Heineken, JK pri Národnom žrebčíne a Národný žrebčín Topoľčianky.

Podujatie bolo otvorené súťažou na úrovni ZM s výškou prekážok do 90cm na optimálny čas. Spomedzi 15 štartujúcich dvojíc sa najlepšie darilo Tatiane Stančíkovej z JK Horse Club Nitra na koni z chovu Národného žrebčína Amon (Levinsky 1), ktorá zvíťazila pred českou jazdkyňou Veronikou Sloupskou na koni Galilea a Monikou Bunčekovou na koni Canto P z JK Trenčín Nozdrkovce.

Deň pokračoval súťažou stupňa Z opäť na optimálny čas. Sily si tu zmeralo 27 dvojíc. Zvíťazila Katarína Strempeková na koni Nonius XVI-11 z TJ Žrebčín Motešice. Vivien Becková a Bacardi z JK El Linor Dobrohošť obsadili druhé miesto a tretia priečka patrila Veronike Horváthovej s koňom Przedswit XXIX-2 z TJ žrebčín Motešice.

Po krátkej prestávke nasledovala súťaž stupňa ZL na čas. Z 24 štartujúcich bola najrýchlejšia Oľga Michalková s Anabellou, kobylou po Charisma z chovu Národného žrebčína a táto jazdkyňa zároveň obsadila aj druhé miesto z koňom Clocharde Hana. Treťou najrýchlejšou sa stala česká jazdecká dvojica  Kristýna Lecová s koňom Lassi.

V súťaži stupňa L si prvenstvo odniesla opäť Oľga Michalková, teraz s koňom Lif. Za ňou sa umiestnila Radka Slivková a Bentley z JK Poprad Švábovce a tretie miesto vybojovala domáca jazdkyňa Kristína Flaková s kobylou Panavia.

V súťaži do výšky 130 cm jediný čistý parkúr predviedol a teda aj zvíťazil Marián Sýkora a Andigo z JŠ Topoľčianky. Druhé miesto obsadila Oľga Michalková a Lif a tretiu priečku získala Radka Slivková a Bentley.

V nedeľu sa začínalo na 90 cm. Najlepšou sa stala Michaela Bartóková a Balast H z JK El Linor Dobrohošť. Druhé miesto získal jej oddielový kolega Tomáš Sonek s koňom Corio. Domáca dvojica Kristína Flaková a Santia vybojovali tretiu pozíciu.

Druhou nedeľnou súťažou bolo skákanie do 100 cm na optimálny čas. S neuveriteľnou časovou odchýlkou 0,09s zvíťazila Dominika Slivková s koňom Grant z JK Poprad Švábovce, na druhom mieste skončila jej oddielová kolegyňa Tereza Dolinayová s koňom Zidane a tretiu priečku vybojoval Dušan Gerhát s koňom Perle van de Rundsvoort z JŠ Topoľčianky.

Prekážky sa zdvihli na 110 cm a pokračovalo sa úrovňou ZL na čas. Prvú cenu si odniesla Zuzana Barcíková s koňom Lumen z Ranča Palomino Bohunice, na druhom mieste skončil Igor Šulek a Dorian tiež z Ranča Palomino Bohunice a tretiu priečku obsadila Pavla Sládková a Rubel z TJ Štefi Čachtice.

Na výške 120 cm bol najrýchlejší Igor Šulek a Dorian, hneď za ním sa umiestnila Oľga Michalková a Anabella a tretie miesto obsadila Radka Slivková a Bentley.

Deň vyvrcholil  súťažou stupňa S, kde sa prekážky zdvihli na 130 cm. Bojovalo 10 jazdeckých dvojíc, z toho štyrom sa podarilo absolvovať parkúr bez trestných bodov a postúpiť do rozoskakovania. Len dve dvojice to zvládli bez trestných bodov. S vysokým časovým náskokom zvíťazil Marián Sýkora a Andigo z JŠ Topoľčianky. Druhé miesto si odniesla domáca Kristína Flaková a Panavia. Tretie miesto obsadila Barborka Sokolová s koňom Wavo Chicca s jednou chybou v rozoskakovaní.

Všetkým ešte raz srdečne gratulujeme k dosiahnutým výsledkom a prajeme veľa zdravia a dobrých športových výkonov počas zvyšku sezóny. Tešíme sa na opätovné stretnutie  budúci rok.

VÝSLEDKY 12.09.2020 (sobota):
1."ZM" optimálny čas
2."Z"optimálny čas
3."ZL" na čas
4."L" na čas
5."S" CENA NÁRODNÉHO ŽREBČÍNA

VÝSLEDKY 13.09.2020 (nedeľa):
6. "ZM" optimálny čas
7. "Z" optimálny čas
8. "ZL" na čas
9. "L" na čas
10. "S" CENA NÁRODNÉHO ŽREBČÍNA

Autor textu a foto : NŽT

Cena Národného žrebčína Topoľčianky 2020

Druhý augustový víkend sa v areáli Národného žrebčína konali dvojdňové parkúrové preteky. Nahlásených bolo 140 jazdeckých dvojíc, čo vyústilo do priemerne 200 štartov každý deň.

Počasie bolo letne horúce a dalo zabrať nielen koňom a jazdcom, ale i rozhodcovskému zboru a celému organizačnému tímu. Autorom parkúrov bol skúsený staviteľ z Čiech Ján Kopiš. Rozhodcovskému kolégiu, ktoré zabezpečilo hladký priebeh všetkých súťaží velila Anka Virágová, technickým delegátom bol Ing. Kamil Šulko a ostatnými členmi rozhodcovského zboru boli Martina Kredatusová a Patrik Mikulášik. Veľké poďakovanie patrí sponzorom podujatia, ktorí venovali výhercom zaujímavé vecné a finančné ceny. Boli to firmy Cavalor, Agro Tami, Heineken, Brimo a Národný žrebčín Topoľčianky.

Na každý deň bolo vypísaných päť súťaží - od 90 cm pre mladé kone alebo začínajúcich jazdcov, až po stupeň S na výške prekážok 130 cm. V súťaži ZM sa zišlo 25 štartujúcich dvojíc. Najmenšiu odchýlku od optimálneho času sa podarilo dosiahnuť Martine Hupkovej s koňom Hladina z JK Rozálka Pezinok. Druhé miesto obsadila Bianka Švantnerová s koňom Lionell z JK Masarykov dvor. Tretiu priečku vybojovala Malvína Karasová s koňom Rumba z JK TJ Slávia STU Bratislava.

Pokračovalo sa súťažou stupňa Z, na výške 100 cm.  Zvíťazila Oľga Michalková s koňom Consulent z JK Cold Lake Horses pred Danielou Peškovou s koňom Hella Calida z JK TJ Slávia STU Bratislava a Markom Halom na oni Caliber z JK Slávia SPU Nitra.

Do súťaže o výške 110 cm sa prihlásilo 58 koní. Najrýchlejší čas dosiahla Zuzana Barcíková s koňom Lumen z JK Ranč Palomino Bohunice. O tri sekundy pomalšia bola Oľga Michalková s Anabellou (z chovu Národného žrebčína Topoľčianky). Na treťom mieste skončil Alexander Martin Genčík a kôň Can Doo z Med Gene Bratislava s 5 sekundovým mankom na víťaza.

Nasledovala súťaž stupňa „L“ o výške 120 cm. Štartovná listina zahŕňala 39 dvojíc. 14 jazdcov absolvovalo parkúr bez trestných bodov. Najrýchlejší bol Igor Šulek a Lafibolus z JK Ranč Palomino Bohunice. Dve sekundy za ním zaostal Matúš Smandra na Sandro Girl z JK Freestyle Poprad a tretie miesto vybojovala Barbora Sokolová a Reyna Wavo z JK Ranč Palomino Bohunice.

Cena Národného žrebčína Topoľčianky bola súťažou stupňa „S“ s finančnou dotáciou 500,- euro. Najrýchlejšou dvojicou bez trestných bodov sa stal Matúš Smandra a Sandro Girl z JK Freestyle Poprad. Tesne za ním skončila Barbora Sokolová a Reyna Wavo z JK ranč Palomino Bohunice a tretie miesto vybojovala Oľga Michalková a Clocharde Hana z JK Cold Lake Horses.

V nedeľu sa začínalo na 90 cm. Najlepšou dvojicou sa stal Simon Hlocký a Przedswit XXXIV-7 Únava  Z JŠ Topoľčianky. Druhé miesto obsadil Roman Mokráň na koni Dicio zo ZCHKS Topoľčianky a tretia priečka patrila Malvíne Karasovej na koni Rumba z JK TJ Slávia STU Bratislava.

Druhou nedeľnou súťažou bolo skákanie do 100 cm na optimálny čas. Spomedzi 35 dvojíc s výbornou časovou odchýlkou 0,4 s zvíťazila Martina Hupková a Hladina z JK Rozálka Pezinok. Na druhom mieste skončila Tatiana Vnenčáková a Corlando HS z JK Poprad – Kvetnica. Tretiu priečku vybojovala Dana Hreusová s koňom Angelina DK z JK OVER Žilina.

Prekážky sa zdvihli na 110 cm a pokračovalo sa úrovňou ZL na čas. Prvú cenu si odniesla Zuzana Barcíková s koňom Lumen z JK Ranč Palomino Bohunice, na druhom mieste skončila Laura Gavorníková a Aron z JK Rozálka Pezinok. Tretiu priečku obsadila Miroslava Drgoňová s koňom Rival z JŠ Bernolákovo.

Na výške 120 cm bola najrýchlejšia Stanislava Kramorišová a Cassilius Pomněnka z JK Hippoclub Liptovská Sielnica. Hneď za ňou sa umiestnila Oľga Michalková a Anabella z JK Cold Lake Horses a tretie miesto získala Barbora Sokolová na koni Cliffin z JK Ranč Palomino Bohunice.

Preteky vyvrcholili  súťažou stupňa S, kde sa prekážky zdvihli na 130 cm. Bojovalo 25 jazdeckých dvojíc, z toho 12-tim sa podarilo absolvovať parkúr bez trestných bodov a tým postúpili do rozoskakovania. S najrýchlejším časom a bez trestných bodov zvíťazil Igor Šulek a Rosanna z Ranča Palomino Bohunice. Druhé miesto patrilo dvojici Ján Cigan a Nice Lady z JK Slovan Háje Bratislava a tretí skončil Zdenek Kuchár s koňom Jaravantos z JK Slávia Spišská nová Ves

Všetkým ešte raz srdečne gratulujeme k dosiahnutým výsledkom a prajeme veľa zdravia a dobrých športových výkonov počas zvyšku sezóny. Tešíme sa na opätovné stretnutie  v septembri.

Rozpis

Program

Predbežný časový harmonogram

Predbežné štartovné listiny - sobota:

1. "ZM" optimálny čas

2. "Z" optimálny čas

3. "ZL" na čas

4. "L"

5. "S" Cena NÁRODNÉHO ŽREBČÍNA

Predbežné štartovné listiny - nedeľa:

6. "ZM" optimálny čas

7. "Z" optimálny čas

8. "ZL na čas

9. "L" na čas

10. "S" Cena NÁRODNÉHO ŽREBČÍNA

Výsledky - sobota:

1. "ZM" optimálny čas

2. "Z" optimálny čas

3. "ZL" na čas

4. "L"

5. "S" Cena NÁRODNÉHO ŽREBČÍNA

Výsledky - nedeľa:

6. "ZM" optimálny čas

7. "Z" optimálny čas

8. "ZL na čas

9. "L" na čas

10. "S" Cena NÁRODNÉHO ŽREBČÍNA

Autor textu a foto : NŽT

Majstrovstvá Slovenskej republiky v drezúre

Majstrovstvá Slovenskej republiky v drezúre

V dňoch 17.-19.7.2020 sa v priestoroch Národného žrebčína Topoľčianky konalo vrcholné drezúrne podujatie roka – Majstrovstvá Slovenskej republiky. Na základe splnených kvalifikácií jazdcov a technických podmienok konania MSR sa otvorili takmer všetky majstrovské kategórie – deti, mladší juniori, starší juniori a seniori.

Sily si prišla zmerať päťdesiatka jazdeckých dvojíc z celého Slovenska. Počas troch súťažných dní sa pretekalo aj v otvorených súťažiach a v súťažiach pre mladé kone. Podrobné výsledky nájdete na stránkach www.nztopolcianky.sk, www.sjf.sk, www.drezura.wbl.sk .

Hlavným rozhodcom bol Doc. RNDr. Iľja Vietor, PhD. Zvyšok rozhodcovského zboru tvorili Peter Juhász (SVK), Ing. Iva Schützová a  Ing. Simona Fialová, PhD. obidve z Českej republiky a z Maďarska Zoltán Prutkay.

Majstrovské súťaže všetkých otvorených kategórií prebiehali v dvoch kolách. Výsledky boli v mnohých prípadoch veľmi tesné a držali jazdcov, členov tímov, ale aj divákov v napätí do poslednej chvíle.

MSR detí

Majsterkou a zároveň aj vicemajsterkou SR v kategórii detí sa stala Sofia Petranová s koňmi Alice im Wunderland a Piaf z TJ Žrebčín Motešice. Bronz si odniesla Lara Dangl a Giovanni z JK Ivanka pri Dunaji. Štvrté a piate miesto vybojovala Tamarka Polláková s Przedswit XIX-16 Chocolate a s kobylkou Alja z JK Carmina Rimavská Sobota. Dianka Hunová a jej krásny poník Sans Gene z JK Ivanka pri Dunaji získali piate miesto.

MSR mladších juniorov

V kategórii mladších juniorov zlatú medailu získala Ela Benediková a Hornett z JK Vida Bratislava. Striebro a bronz vybojovala Diana Cingelová s koňmi Largo a Armín z JK Ivanka pri Dunaji. Štvrtá priečka patrila Terezke Kučerkovej z MedGene Bratislava.

MSR starších juniorov

Zoya Ledecká a jej talentovaná kobyla Si Belle 2 z JK Balunky Bratislava vybojovali jednoznačné zlato v kategórii starší junior. Striebornú a bronzovú medailu si odniesla Michaela Balážová a jej zverenci Marengo a Gajlu z JO Martin-Záturčie. Štvrté miesto obsadila Martina Výbohová a Enimo z JK Masarykov dvor. O piate a šieste miesto sa podelili oddielové kolegyne Rebeka Némethová s Víťazom a Martina Rajecová s Esmeraldou z JK Ivanka pri Dunaji. Jazdkyne boli poctené gratuláciou od ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského a riaditeľa Národného žrebčína Michala Horného.

MSR seniorov

Kategória seniorov sa jazdí na najvyššej úrovni, prvé kolo na stupni ST a druhé na úrovni T. Je to o to zaujímavejšie, že druhé kolá sú voľné zostavy na hudbu, ktoré sa tešia veľkej popularite medzi divákmi. Po prvom kole boli výsledky medzi prvými veľmi tesné. Rozhodli až dobre zajazdené voľné zostavy. Majstrom SR v kategórii senior sa stal Ádám Patócs s koňom Laurin z TJ Žrebčín Motešice. Striebro vybojovala domáca dvojica Kristína Flaková a Conversano VI-47. Bronz taktiež zostal v Národnom žrebčíne, získal ho Peter Vančo a jeho čierny lipican Conversano XIII-47. Štvrté miesto obsadila Michaela Pechová a Edgar z JK Ivanka pri Dunaji. Michaela Horná a Forever získali piatu priečku.

Veľké poďakovanie patrí spoločnostiam Cavalor, Happy Horse Services, Spillers Levice, Brimo, Eques, Vínotéka Kubjack, Heineken a Národný žrebčín Topoľčianky, ktoré venovali do otvorených súťaží hodnotné vecné ceny.

FARMÁRSKA REVUE

Priebeh drezúrnych majstrovstiev bol spestrený prítomnosťou televízneho štábu RTVS 2 a tvorivým tímom relácie Farmárska revue. Špeciálne živé vydanie tejto populárnej relácie umocnilo slávnostnú atmosféru Majstrovstiev SR v drezúre. Obsah relácie bol zameraný na prezentáciu súhry nádherných koní s ich jazdcami. Tvorcovia tiež pripravili pohľad do histórie a súčasnosti žrebčína. Okrem chovu lipicanov a tradičných plemien koní sa zamerali aj na chov hovädzieho dobytka a oviec chovaných v Národnom žrebčíne. Nechýbali ani reportáže zo zaujímavostí regiónu, napr. Zubria zvernica, alebo Chateau Topoľčianky. Súčasťou epizódy bolo aj vyhodnotenie 9. ročníka súťaže pre študentov stredných škôl s poľnohospodárskym zameraním NAJ agro dievča, chlapec, do ktorej bolo zapojených 13 stredných škôl s maturitnými odbormi. Cieľom súťaže bolo nájsť a verejnosti predstaviť odborne zdatných, komunikatívnych mladých ľudí, ktorí chcú svoju profesionálnu budúcnosť spojiť s prácou v poľnohospodárstve a životom na vidieku.

Pokiaľ ste zmeškali živé vysielanie v sobotu 18.7.2020, reláciu nájdete v archíve RTVS 2.

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15192?fbclid=IwAR3AxK-YO28uXln1-jLIj1o92Tz7hBBuNGNtcYohdgVpqkaXJ1_1A7CHTI8

ROZPIS

Zoznam účastníkov

Štartovné a výsledkové listiny

 

Majstrovstvá Slovenska v záprahoch

V dňoch 24.-26.7.2020 sa v priestoroch Národného žrebčína a dostihovej dráhy v Topoľčiankach konali národné záprahové preteky s medzinárodnou účasťou. Preteky boli zároveň Majstrovstvá Slovenska v jednozáprahoch a dvojzáprahoch. Otvorili sa aj kategórie jednozáprahov pre pony a kráľovská disciplína štvorzáprahov. Výsledky sa zarátavali ako kvalifikácia do českého záprahového seriálu Zlatá podkova, ktorého finále sa bude konať v Humpolci v polovici augusta.

Predsedom rozhodcovského zboru a zároveň technickým delegátom bol Robert Fekár (SVK), ostatnými členmi boli Jiří Kunát (CZE) a Josef Trojanec (CZE). Úlohu stevarda prijala Blanka Trojancová (CZE). Staviteľom tratí bol skúsený Pavol Gašpar (SVK). V dôsledku vyššieho počtu pretekárov organizátor zmenil formát podujatia z dvoch dní na tri. V piatok sa jazdila drezúra, v sobotu maratón, v nedeľu parkúr. Spolu sa v Topoľčiankach stretlo 35 záprahov z Čiech, Maďarska, Estónska a Slovenska.

CAN2* P1,H1,H2,H4

Celkovou víťazkou v kategórii pony jednozáprahov sa stala Vanessza Nagy z Maďarska s kobylkou Fanni. Druhé miesto obsadila Ágnes Jambor Blanka a Benjamin a tretie miesto vybojoval Bertold Juhász a Fred, všetci z Maďarska. V jednozáprahoch veľkých koní s pomerne výrazným náskokom zvíťazila Roosileht Pille Riin s koňom Donald z Estónska, na druhom mieste končil  zástupca Českej republiky Jan Minarčík a tretiu priečku získal Gábor D´Ess z Maďarska. Kategória dvojzáprahov bola najviac zastúpená. V celkovej súťaži si prvé aj druhé miesto odniesol domáci Miroslav Matúška. Tretiu priečku vybojoval Kiss Róbert z Maďarska. Do štvorzáprahov súťažil jeden záprah József Vida z Maďarska.

Bronzový odznak SJF pre MVDr. Ivana Babíka

Slávnostnú atmosféru dekorácií otvorených súťaží umocnilo odovzdanie bronzového odznaku SJF MVDr. Ivanovi Babíkovi z TJ Žrebčín Motešice. Ocenenie si prevzal priamo z rúk predsedu Slovenskej jazdeckej federácie Ing. Vladimíra Chovana pri príležitosti životného jubilea 80 rokov a za celoživotný prínos pre jazdecký šport. Pevné zdravie a veľa ďalších úspechov mu popriali aj riaditeľ Národného žrebčína Ing. Michal Horný, PhD. a predseda bratislavskej oblasti SJF a zároveň hlavný rozhodca podujatia RNDr. Robert Fekár.

M SR H1, H2

V majstrovských súťažiach počty účastníkov umožnili otvoriť obidve kategórie. V jednozáprahoch sa novým majstrom SR stal Ľudovít Kurkin s koňom Puškin JZK Equs Poprad. Striebornú medailu si odniesol Ladislav Hána a bronz Ivan Babík, obaja z TJ Žrebčín Motešice.

Kategória dvojzáprahov sa otvorila po siedmych rokoch a účasť bola naozaj početná. O medaile bojovalo až osem dvojzáprahov. Novým majstrom SR sa stal Miroslav Matúška z JK pri Národnom žrebčíne Topoľčianky, ktorý si odniesol aj striebornú medailu so svojou druhou párou. Bronz vybojoval jeho oddielový kolega Jozef Mašír. Na štvrtom mieste skončil András Gasparík z JK Czajlik ranch. Piatu priečku obsadil Szilárd Barta z JO Martin Záturčie. Milan Gajan z KPKL Bodrovec vybojoval šieste miesto a Jozef Bučkuliak z JO Martin Záturčie obsadil siedme miesto. Nováčik Pavol Kemencei z JK pri NŽ Topoľčianky bol žiaľ po chybe v maratóne diskvalifikovaný.

Podrobné výsledky nájdete na www.sjf.sk, www.nztopolcianky.sk, a www.sprezeni.cz.

Zlatá podkova

Český jazdecko-záprahový seriál Zlatá podkova tento rok slávi jubilejných 55 rokov existencie. Týka sa jazdeckých disciplín všestrannosť a záprahy. S históriu vzniku tejto ojedinelej aktivity sú spojené mnohé mená priaznivcov jazdecko-záprahového športu z Čiech a Slovenska. Od roku 1970 našiel seriál svoje zázemie na Humpoleckom statku strednej poľnohospodárskej školy a zároveň si získal výraznú podporu mesta Humpolec. Počas svojho vývoja prešiel mnohými podobami a úpravami. V podobe, v akej ho poznáme dnes, funguje od roku 1980. Po mnohých rokoch sa opäť obnovila spolupráca so Slovenskom, keď tohtoročné národné záprahové preteky v Topoľčiankach boli zaradené ako jedno z kvalifikačných kôl Zlatej podkovy. Práve jubilejný 55.ročník sa stal podujatím, kedy vo finále budeme opäť môcť sledovať pretekárov zo Slovenska.

Predbežný časový harmonogram / Preliminary Timetable

Majstrovstvá SR H1, H2 - Zlatá podkova

Zoznam účastníkov / List of Competitors

Štartovné lístiny a výsledky

On line výsledky

FARMÁRSKA REVUE – Špeciál z Národného žrebčína v Topoľčiankach

FARMÁRSKA REVUE – Špeciál z Národného žrebčína v Topoľčiankach

Skúšky výkonnosti kobýl - Topoľčianky, 09.07.2020

Predseda komisie:

Ing. Péter Görözdi

členovia VK:

Ing. Juraj Kovalčík

Ing. Kamil Šulko

S komisiou spolupracoval:

Miroslav Matúška, vedúci výcviku koní

Za ŠVaPS:

MVDr. Dušan Solár

Program skúšok výkonnosti:

0800 hod.

Odovzdanie hodnotenia vedúceho výcviku.

0900 hod.

Otvorenie skúšok výkonnosti koní.

0910 hod.

Výkonnostné skúšky: hodnotenie  typu, exteriéru, prijazdenosť (drezúra)

1200 hod.

Maratón, drezúrna skúška, vozatajský parkúr.

1300 hod.

Vyhodnotenie skúšok výkonnosti, zápis.

            Dňa 09.07.2020 sa v Národnom žrebčíne konali skúšky výkonností koní - génových zdrojov – kobýl plemien lipican a hucul vo vlastníctve Národného žrebčína. Skúšky organizoval Národný žrebčín “Topoľčianky“, š.p.

            Kobyly boli na skúšky dobre pripravené. Komisia odporúča zaradiť do elitného chovného stáda kobyly na základe ich hodnotenia a príslušnosti k uznaným lipicanským a huculským rodinám.

VÝSLEDKY:

č./ Meno koňa

Trieda/počet bodov

   
   

1.

Conversano XIII-61

ELITA (8,10 b.)

   

2.

Favory XVIIII-15

ELITA (8,18 b.)

   

3.

Favory XVIII-4

I.               trieda (7,98 b.)

   

4.

Maestoso XV-11

ELITA (8,66 b.)

   

5.

Conversano XIV-15

ELITA (8,44 b.)

   

6.

Maestoso XV-13

ELITA (8,69 b.)

   

7.

Conversano VI-54

ELITA (8,64 b.)

   

8.

Oušor IX-13

ELITA (8,33 b.)

   

9.

Oušor IX-14

ELITA (8,55 b.)

   

Autor foto:  Ing. Emil Kovalcik, PhD.

Skúšky základného výcviku jazdca v kategórii záprahy

Dňa 4.7.2020 zorganizoval JK pri NŽ Topoľčianky a ZSO SJF skúšky základného výcviku jazdca v kategórii záprahy. Predsedom skúšobnej komisie bol národný záprahový rozhodca, staviteľ tratí, tréner a dlhodobý reprezentant v záprahoch – Pavol Gašpar. Ďalšími skúšajúcimi boli Anka Virágová, rozhodkyňa pre záprahy a národná rozhodkyňa pre skoky, a Martina Kredatusová tiež rozhodkyňa v disciplíne skoky.

Skúšky pozostávali z teoretickej a praktickej časti. V rámci teórie bol uchádzač preskúšaný prostredníctvom testu zo všeobecných a záprahových pravidiel. Praktická časť zahŕňala zapriahnutie koní do koča a absolvovanie prekážkovej trati pomedzi kužele so zhoditeľnými prvkami.

Pavol Kemencei z JK pri NŽ Topoľčianky skúšky úspešne absolvoval a tým posilnil rady športových záprahárov nie len v domácom klube, ale aj na Slovensku.

ZÁPISNICA Z VÝKONNOSTNÝCH SKÚŠOK A PREDVÝBERU ŽREBCOV - Topoľčianky, 02.07.2020

Predseda komisie:

Ing. Juraj Kovalčík

členovia VK:

Ing. Michaela Horná, PhD.

Ing. Péter Görözdi

Ing. Samuel Sokol

Ing. Kamil Šulko

S komisiou spolupracoval:

Miroslav Matúška, vedúci výcviku koní

ZA PI SR, NITRA:

Ing. Klára Tokovská

Ing. Paulína Tušková

 

Program skúšok výkonnosti:

0800 hod.

Meranie koní, preberanie pasov a odovzdanie hodnotenia vedúceho výcviku.

0900 hod.

Otvorenie skúšok výkonnosti koní.

0910 hod.

Výkonnostné skúšky: hodnotenie  typu, exteriéru, prijazdenosť (drezúra)

1200 hod.

Maratón, drezúrna skúška, vozatajský parkúr.

1300 hod.

Vyhodnotenie skúšok výkonnosti, zápis zo skúšok a predvýberu žrebcov.

              Dňa 02.07.2020 sa v Národnom žrebčíne konali skúšky výkonností koní - génových zdrojov – žrebcov plemien lipican a hucul, spolu s predvýberom žrebcov. Skúšky organizoval Národný žrebčín „Topoľčianky“, š.p.

              Z predvýberu bol ospravedlnený žrebec Conversano XIII-5 SK. Predvybratý bol žrebec Gazal VIII-16 vo vlastníctve NŽ “Topoľčianky“, š.p.

              Na základe písomnej žiadosti majiteľa žrebca Al Abjar I (nar. 21.07.2005) a na základe jeho predloženej športovej kariéry vo vytrvalostnom jazdení, stupeň CEI3* - 160, bol výber tomuto žrebcovi udelený s podmienkou, že môže pripúšťať iba kobyly plemena – ARAB – (nie kobyly plemena Shagya-arab a arabské plnokrvné kobyly zapísané vo WAHO).

Ostatné žrebce boli na skúšky veľmi dobre pripravené a predvedené.           

Výsledky:

Č./ Meno koňa

Výsledná známka/trieda

 
 

1. Pluto XXI-9

8,55 b. (ELITA)

2. Pluto XXI-2

8,47 b. (ELITA)

3. Conversano XIV-22       

8,20 b. (ELITA)

4. Favory XVIII-19

8,41 b. (ELITA)

5. Hroby XII-49

8,25 b. (ELITA)

6. Prislop-20

8,29 b. (ELITA)

7. Gurgul XIII-5

8,31 b. (ELITA)

8. Gurgul XIII-6

8,39 b. (ELITA)

........................................

Ing. Juraj Kovalčík

- predseda komisie -

Topoľčianky, 02.07.2020